Ponúkame vám sériu krátkych textov zo štyroch stretnutí Tlmočníckeho klubu rúčkarov, ktoré nám do redakcie poslal pán Roman Vojtechovský z organizácie Snepeda.
Prvé stretnutie klubu
Plná miestnosť študentov, zaujímavá diskusia a priateľská atmosféra. Presne v tomto duchu sa vo štvrtok 28. septembra nieslo prvé stretnutie Tlmočníckeho klubu rúčkarov, ktoré pre nás pripravilo združenie Snepeda spolu s Katedrou slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity. Hlavný organizátor podujatia, pedagóg študijného programu Slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich PaedDr. Roman Vojtechovský, na stretnutí privítal vzácne hostky. Boli nimi pani Anna Šmehilová a pani Anna Laurinec Šmehilová z občianskeho združenia EFFETA – Stredisko sv. Františka Saleského v Nitre, ktoré sa v súčasnej dobe vo svojej činnosti zameriava na pomoc a podporu pre deti a dospelých s poruchou sluchu. Každý, kto toto združenie pozná, vie, že za jeho výsledkami a úspechmi stoja v prvom rade práve tieto dve dámy.
Zakladateľkou nitrianskej EFFETY je pani Anna Šmehilová, ktorá na stretnutí študentom otvorene predstavila svoj životný príbeh a prepojenie so svetom nepočujúcich. Svoju prvú „tlmočnícku“ skúsenosť, ktorú zažila ako štvorročná, pokladá ako dieťa nepočujúcich rodičov za prirodzenú, hoci jej v pamäti utkvela detailne až dodnes. Jej otvorené rozprávanie o detstve, dospievaní a ďalšom osobnom i profesijnom živote v úzkom kontakte s nepočujúcimi si bezpochyby získalo všetkých prítomných. Rovnako tomu bolo aj v prípade jej dcéry, pani Anny Laurinec Šmehilovej, ktorá aktivity EFFETY, aktivity v oblasti vzdelávania a podpory nepočujúcich detí, ale aj aktivity v oblasti prístupnosti a tlmočenia pre nepočujúcich ďalej rozvíja dodnes – či už organizačne, pedagogicky, ale aj legislatívne.
Obe hostky sa počas debaty podelili so študentmi o cenné praktické skúsenosti z oblasti tlmočenia do slovenského posunkového jazyka. Hovorili o osobitostiach komunitného tlmočenia, súdneho tlmočenia, ale aj o etike a dôležitosti dodržiavania etického kódexu tlmočníkov posunkového jazyka. Zdôraznili taktiež, akú dôležitú úlohu zohrávajú tlmočníci slovenského posunkového jazyka v zabezpečovaní prístupu k informáciám pre nepočujúcich, ale aj aká veľká zodpovednosť z toho pre nich plynie. Neľahkú situáciu profesie v minulosti porovnali s jej súčasným stavom, pričom ocenili, koľko práce vykonala v zdokonaľovaní a raste profesie celá komunita, vďaka čomu je situácia dnes omnoho lepšia ako kedysi. Publiku prostredníctvom debaty ponúkli obe hostky nielen množstvo informácií, ale aj veľa inšpirácie a motivácie na ceste k budúcej profesii. Tie počas semestra plného študentských starostí a povinností všetkým padli určite vhod J.
Druhé stretnutie klubu
Tlmočnícky klub rúčkarov organizovaný Snepedou v spolupráci s Katedrou slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity pokračoval druhým vzdelávacím cyklom, ktorý bol určený hlavne pre študentov študijného programu slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich. Konal sa vo štvrtok 12. októbra 2023. Pozvánku prijali dvaja hostia – pani Viera Rigová a pán Stanislav Morávek.
Viera Rigová je zamestnaná ako tlmočníčka posunkového jazyka v Trnavskej asociácii sluchovo postihnutých občanov (TASPO) od 1. septembra 2013 doteraz a je zároveň študentkou posledného, 4. ročníka študijného programu slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich na Trnavskej univerzite. Stanislav Morávek je tiež študentom 4. ročníka toho istého študijného programu a tlmočenie slovenského posunkového jazyka poskytuje ako živnostník na voľnej nohe.
Materinský jazyk Viery Rigovej je posunkový. Doma Viera Rigová používala posunkovú zásobu, ktorú tlmočníci nazývajú „kuchynská“. Keď nastúpila k zamestnávateľovi TASPO, tak to bolo pre ňu veľké uvedomenie si, že existuje množstvo posunkov i odborných posunkov. Na vysokej škole ju obohatila gramatika posunkového jazyka, viac spoznávala vhodné používanie foriem posunkov, špecifické významy posunkov i motiváciu posunkov. Naopak, Stanislav Morávek sa po prvýkrát naučil posunkovať na jednom voliteľnom predmete, ktorý ponúkala Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Posunkovú komunikáciu si naplno rozvinul v občianskom združení EFFETA – Stredisko sv. Františka Saleského v Nitre, kde pracoval. V súčasnosti vníma vzdelávanie na Trnavskej univerzite ako skvelý priestor pre svoj osobný rast.
Viera Rigová a Stanislav Morávek majú veľa spoločného. Spája ich nielen štúdium na Trnavskej univerzite, ale napríklad aj to, že obidvaja tlmočia v televízii, na omši a majú certifikáty, ktoré potrebovali pri úkone tlmočenia v rámci tlmočníckej služby, zakotvenej v zákone č. 448/ 2008 o sociálnych službách.
Na stretnutí hostia účastníkom objasnili špecifiká mediálneho tlmočenia a tlmočenia v kostoloch, ktoré sú relatívne odlišné od komunitného tlmočenia. Upriamili pritom pozornosť aj na znalosť komunitného tlmočenia, kde by sa viac mohli stretnúť s rôznymi jazykovými prejavmi nepočujúcich posunkujúcich. Podľa Morávka pri väčšine jeho tlmočníckej práce sa spomínaný certifikát nepožaduje. Podľa neho sú dôležité dve veci: schopnosť, resp. úroveň ovládania posunkového jazyka a dôvera, vzťah, čiže nepočujúci človek potrebuje mať istotu, že keď sa skončí tlmočenie, tlmočník pôjde von a neprezradí, aké informácie odzneli počas úkonu tlmočenia.
Tretie stretnutie klubu
„Ruky, tie ruky, sú našimi slovami. Naše oči sú nielen bránou do duše, ale nahrádzajú nám sluch. Pre nás, nepočujúcich, je zvukový svet cudzí. Krásu nachádzame v posunkoch.“
Ako najlepšie prepojiť dva odlišné svety – svet Nepočujúcich a svet počujúcich? Barličkou tohto styku sú práve tlmočníci.
Už po tretíkrát sa dňa 26. 10. 2023 stretli na pôde Trnavskej univerzity nielen študenti odboru slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich, ale aj všetci záujemcovia o svet Nepočujúcich. Tlmočnícky klub rúčkarov, ako sa táto akcia nazýva, poctili tentokrát svojou návštevou dve tlmočníčky – Evka Šoltysová a Barbarka Randušková. Ako sprostredkovateľky medzi dvoma nielen odlišnými jazykmi, ale aj kultúrami, nám prišli porozprávať o svojej profesii, podeliť sa s nami o radosti aj strasti tohto krásneho a veľmi potrebného zamestnania a nás, študentov, povzbudiť v štúdiu.
Obe tlmočníčky môžeme vidieť nielen na tlačových konferenciách vysielaných v televízii, či tlmočení u pani prezidentky. Rovnako ich tváre môžeme vidieť na eventoch Sitdownu s Veronikou Ostrihoňovou. Ako významný článok sa spolupodieľajú na sprostredkovaní informácií pre Nepočujúcich v rámci komunitného tlmočenia. To znamená, že sprevádzajú Nepočujúcich v bežných každodenných záležitostiach, napríklad u lekára, na úrade či polícii. Veľkej obľube sa v poslednom čase teší tlmočenie divadelných predstavení, ktoré je nielen umením samo osebe, ale dokonca aj tlmočníčky musia disponovať estetickým cítením, aby ani Nepočujúci diváci neboli ochudobnení o umelecký zážitok.
Obe tlmočníčky majú Nepočujúcich partnerov, tak nás zasvätili do tajomstiev vzniku lásky.
Evka, keďže má Nepočujúcich rodičov, tlmočila od detstva. Pretože bol jej otec aktívny aj v spoločenskom živote Nepočujúcich, už ako dieťa nasávala posunkový jazyk. Barbarkine počiatky tlmočenia siahajú do roku 2012, kedy začala navštevovať kurzy slovenského posunkového jazyka v občianskom združení Myslím – centrum kultúry nepočujúcich. Potom na istú dobu odišla do Anglicka. Aj napriek tomu, že veľmi chcela, nepodarilo sa jej navštevovať viacero modulov kurzu britského posunkového jazyka. Po návrate na Slovensko sa opäť začala venovať svojej srdcovke.
Obe tlmočníčky oduševnene vykonávajú svoju profesiu, čoho dôkazom je fakt, že sú veľmi žiadané a nepočujúci klienti si vychvaľujú ich prácu. Ako povedala Evka a potvrdila Barbarka, pochvala od nepočujúcich je TOP. Až keď nepočujúci porozumie informácii a pochopí zámer hovoriaceho, to je symbolom kvalitne odvedenej tlmočníckej práce.
Akými schopnosťami musí disponovať tlmočník? Samozrejme, musí ovládať slovenský a slovenský posunkový jazyk. Mal by byť oboznámený s etikou tlmočenia a orientovať sa v kultúre Nepočujúcich. Je veľmi dôležité pýtať si od Nepočujúcich feedback, spätnú väzbu. Len tak sa môže skvalitňovať tlmočnícka služba.
Kvalitný tlmočník musí mať sebareflexiu. Musí myslieť na to, že neuváženým konaním alebo nesprávnym prekladom uškodí v prvom rade Nepočujúcemu.
V minulosti bolo možné získať certifikát na výkon tlmočníckej služby v ATLPRENES, dnes komplexné vzdelávanie budúcich tlmočníkov zabezpečuje práve náš odbor.
Za zorganizovanie besedy a možnosť vzdelávať sa aj inak, ako je nám, študentom, známe, ďakujeme pánovi doktorovi Romanovi Vojtechovskému. Obom tlmočníčkam ďakujeme za zaujímavý a veľmi podnetný Tlmočnícky klub rúčkarov.
Posledné stretnutie klubu
Každý druhý štvrtkový podvečer je už tradične venovaný Tlmočníckemu klubu rúčkarov. Vo štvrtok 9. novembra sa opäť stretli nielen študenti z odboru slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich, ale aj pedagógovia a dvaja hostia.
Toto stretnutie bolo výnimočné tým, že bolo posledné zo stretnutí na fakulte v aktuálnom semestri. Mali sme tú česť privítať medzi nami dvojicu tlmočníkov z mediálneho prostredia, a to Milenu Fabšicovú a Róberta Benča. Obe tieto známe tváre nás svojimi skúsenosťami zaviedli do ich pracovného prostredia a príbehmi nám sprostredkovali ich cestu k tlmočeniu.
Milena Fabšicová aj Róbert Benčo toho majú veľa spoločného. Obaja sa narodili ako deti Nepočujúcich rodičov (CODA). Milena bola teda od malička v prostredí, kde sa posunkovalo a dokonca už na základnej škole tlmočila svojim rodičom priebeh rodičovského združenia. Benčo má podobný príbeh, pretože jeho otec bol aktívny športovec. Už v útlom veku bol prítomný na rôznych športových podujatiach pre Nepočujúcich, no najmä na futbalových zápasoch. Je zaujímavé, že Róbert vyštudoval chémiu, no napriek tomu sa stal tlmočníkom. Hostia prezradili, že počas puberty pre nich nebolo práve „in“ posunkovanie na verejnosti. Milena priznala, že až keď mala Nepočujúceho priateľa, prestalo jej to vadiť.
Milena Fabšicová kedysi tlmočila na vysokej škole, konkrétne na ekonomickej fakulte, a tvrdí, že to bola pre ňu veľká skúsenosť. Dva roky pôsobila v televízii TA3, no dodnes je tlmočníčkou pre Bratislavský samosprávny kraj a takisto ju môžeme vidieť aj na tlmočeniach pre Úrad vlády. Ako povedala, učí sa celý život. Momentálne sa zdokonaľuje v oblasti medzinárodného posunkovania, ktoré využíva napríklad počas deaflympiády.
Róbert Benčo začal už počas štúdia na vysokej škole pracovať pre RTVS, no pôsobil aj v ANEPS. Aj dnes pracuje v RTVS, kde o. i. kontroluje obsah Správ RTVS v slovenskom posunkovom jazyku, ale tlmočí tiež rôzne relácie a rozprávky. Práve pri nich sa niekedy stretne s nejasnosťami, preto je v kontakte s Nepočujúcimi, ktorí ho radi usmernia. Ako tlmočníka ho často vidíme na obrazovkách televízie TA3 alebo na Úrade vlády. V obľube má práve tlmočenie politických relácií a na jeseň bol i súčasťou tlmočenia volebnej noci.
Na záver nám obaja hostia prezradili, že počas svojej tlmočníckej praxe sa stretli s rôznymi typmi kritiky, no je dôležité ju vždy prijať a nevzdať sa. Práve to je podľa nich tá správna cesta k úspechu a rada pre nás, budúcich tlmočníkov. Treba mať trpezlivosť, byť v kontakte s Nepočujúcimi a porozumieť im. Stále sa učiť, napríklad aj v oblasti nárečových posunkov a neprestať sa pýtať na nejasnosti.
Toto stretnutie nám nielen spríjemnilo večer, ale otvorilo aj oči v oblasti tlmočenia a dokonale uzavrelo sériu stretnutí. Ďakujeme hosťom a autorovi tohto projektu, nášmu pedagógovi, doktorovi Vojtechovskému, že si na nás našli čas.
Autori textov: Emília Perez, Roman Vojtechovský, Renáta Piršel, Alica Struková, Lucia Telepáková
Autori fotografií: Daša Kalmárová, Emília Perez, Alica Struková, Julianna Cvitkovičová, Terézia Baranová
Podujatie Tlmočnícky klub rúčkarov: Príklady z praxe realizovala Snepeda s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR.