Európska smernica o prístupnosti je dlho očakávaný predpis definujúci požiadavky na sprístupnenie tovarov a služieb ľuďom so zdravotným postihnutím v EÚ. V decembri minulého roku Európska komisia publikovala návrh smernice. Informovali sme o tom v čísle 7/2015 nášho časopisu. Odvtedy prebieha intenzívna diskusia o obsahu a dosahu smernice, do ktorej sa svojimi stanoviskami zapojili EDF i NROZP. V súčasnom období sa diskutuje v Európskom parlamente. Hoci hlavnú zodpovednosť má jeho Výbor pre vnútorný trh, aj ďalšie výbory formulujú svoje názory alebo dokonca majú výlučné kompetencie v prípade niektorých jej častí. Ide práve o Výbor pre kultúru, ktorý sa vyjadruje v súvislosti s audiovizuálnymi mediálnymi službami.
Výbor odhlasoval odstránenie TV programov a elektronických kníh z textu návrhu smernice
13. júla 2016 Výbor pre kultúru Európskeho parlamentu odhlasoval odstránenie audiovizuálnych služieb vrátane TV programov a elektronických kníh z Európskej smernice o prístupnosti. Znamená to, že sa nepožaduje ich prístupnosť. Výbor schválil návrh svojej spravodajkyne pre smernicu Petry Kammerevert, poslankyne z frakcie Socialistov a demokratov, a Sabine Verheyen, hovorkyne Európskej ľudovej strany v tomto výbore, ktorý zásadne obmedzuje dosah smernice. Členovia výboru tak uprednostnili zisky priemyslu pred začleňovaním osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti a uplatňovaním ich práv.
Takto je 80 miliónov ľudí so zdravotným postihnutím v Európe vystavených riziku, že nebudú mať prístup k TV programom a elektronickým knihám, ktoré sú kritickou bránou ku kultúre a informáciám našej spoločnosti. Táto situácia vytvára spoločenské vylúčenie, diskrimináciu a ide proti právam zahrnutým v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (Dohovor), ktorý ratifikovala EÚ. Okrem iného sa v Dohovore v článku 30 uvádza, že: „Zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím zúčastňovať sa na rovnakom základe s ostatnými na kultúrnom živote a prijmú všetky príslušné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím… mali prístup k televíznym programom, filmom, divadlu a iným kultúrnym aktivitám v prístupných formátoch…“.
Predseda EDF Yannis Vardakastanis v reakcii na hlasovanie Výboru povedal: „Európsky parlament vždy chránil práva osôb so zdravotným postihnutím. Spoliehame sa na Európsky parlament a jeho Výbor pre vnútorný trh, ktorý má hlavnú zodpovednosť vo vzťahu k smernici, že bude konať v súlade s Dohovorom a neodoprie 80 miliónom Európanov so zdravotným postihnutím prístup k TV programom a elektronickým knihám. EÚ je povinná konať v súlade s Dohovorom, ktorý ratifikovala. Odopretie prístupu k TV programom a elektronickým knihám a tým aj prístupu k informáciám a kultúrnym aktivitám, je jasnou diskrimináciou, spoločenským vylúčením a porušením Dohovoru.“
Hlavné argumenty Výboru pre kultúru
- Audiovizuálne mediálne služby nemajú byť pokryté Európskou smernicou o prístupnosti, ale smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách.
Európska komisia však navrhla vypustiť zo smernice o audiovizuálnych mediálnych službách jediný článok č. 7 o prístupnosti, ktorý táto smernica obsahuje v aktuálnom znení. Ak teda budú schválené oba návrhy, prístupnosť audiovizuálnych mediálnych služieb nebude pokrytá žiadnou zo smerníc. Prístupnosť nie je problémom jednej alebo druhej smernice – obe smernice sa navzájom dopĺňajú. Smernica o prístupnosti bližšie určuje, čo konkrétne prístupnosť znamená, a to nie je predmetom sektorovo špecifickej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. - Sprístupnenie audiovizuálnych mediálnych služieb je v konflikte s kultúrnou rozmanitosťou.
Prístupnosť nie je v rozpore s ochranou kultúrnej rozmanitosti, lebo obsah TV programu, filmu alebo elektronickej knihy sa z dôvodu zabezpečenia prístupnosti nebude meniť. Umožní však vo väčšej miere ľuďom prístup ku kultúrnym aktivitám. Okrem toho, titulky pre nepočujúcich sú vhodné pre seniorov a ľudí učiacich sa cudzí jazyk. Komentár pre nevidiacich je tiež užitočný pre seniorov a pre ľudí, ktorí sa starajú o deti alebo vykonávajú domáce práce pri sledovaní TV programu.
Ďalšie argumenty proti i za smernicu
Na rokovaniach o návrhu Európskej smernice o prístupnosti sa opakujú určité otázky a námietky zo strany osôb s rozhodovacou právomocou. Prinášame odpovede a protiargumenty na niektoré z nich – vysvetľujeme v nich potrebu európskej smernice o prístupnosti. Vychádzame pri tom z odpovedí na možné námietky vypracovaných Európskym fórom zdravotného postihnutia.
- Prístupnosť vo všetkých oblastiach je drahá a nerealizovateľná.
Smernica o prístupnosti je založená na princípe voľného pohybu tovarov a služieb na jednotnom vnútornom trhu a preto prináša povinnosti pre výrobcov a distribútorov vo všetkých členských štátoch EÚ. Je len samozrejmé, že sa budú objavovať aj takéto argumenty ekonomickej povahy „proti“ smernici. Je veľmi ťažké argumentovať proti nim, pretože neexistujú údaje ani štatistiky potrebné na ich vyvrátenie, ale ani na ich seriózne odôvodnenie. Argumentovať však môžeme tým, že ak sa budú produkovať prístupnejšie výrobky a služby, bude ich využívať väčšie množstvo používateľov, a to zvýši zisk výrobcov. Ako príklad prínosu pre obchod môžeme použiť prístupnosť webových sídiel rozširujúcu okruh informovaných potenciálnych zákazníkov. Rozširovanie ponuky prístupných tovarov a služieb uľahčí osobám so zdravotným postihnutím aktívnu účasť na trhu práce, čo je prínosom pre hospodárstvo.
Štrukturálne a investičné fondy EÚ na obdobie 2014 – 2020 ukladajú uplatňovanie zásady prístupnosti pri akejkoľvek činnosti, ktorá je nimi financovaná (viď článok 7 nariadenia 1303/2013). Fondy EÚ tak možno využívať aj ako príspevok na pokrytie nákladov na prístupnosť.
Namiesto sústreďovania sa na náklady ako na záťaž výrobcov a poskytovateľov služieb, treba zdôrazňovať aj skutočnosť, že smernica o prístupnosti podporí inovácie a zvýši konkurencieschopnosť EÚ na svetovom trhu. Napríklad, v súčasnosti sa v USA vyrába množstvo prístupných výrobkov, ako je iPhone, ktorý obsahuje množstvo prístupných aplikácií. Znamená to, že európske spoločnosti musia s nimi súťažiť aj z hľadiska prístupnosti.
Súčasťou tejto argumentácie musí byť aj diskusia o dodatočných nákladoch vznikajúcich našim vylúčením v dôsledku neprístupnosti služieb a tovarov.
Všetkým týmto argumentom súvisiacim s trhom je však nadradená zásada, že prístupnosť je ľudské právo a fakt, že Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím vyžaduje prístupnosť zaraďovať do všetkých legislatívnych aktov EÚ. Smernica o prístupnosti tak vlastne pomáha členským štátom plniť si povinnosť, ktorú už aj tak majú. - V oblasti prístupnosti už existuje vnútroštátna legislatíva.
Toto konštatovanie je príliš zovšeobecňujúce, lebo národné legislatívy jednotlivých členských štátov pokrývajú často nerovnaké oblasti prístupnosti a na rozdielnej úrovni. Cieľom smernice nie je oslabovať existujúcu vnútroštátnu legislatívu, ktorá môže byť ambicióznejšia ako smernica. EDF a rovnako aj NROZP sa usiluje o zahrnutie ustanovenia, ktoré umožní v národnej legislatíve presiahnuť ustanovenia smernice. Je dôležité mať na pamäti, že smernica stanoví len minimálne požiadavky, ktoré sa musia rešpektovať v národnej legislatíve.
Zosúladenie kritérií prístupnosti na úrovni EÚ je však výhodné, lebo tovary a služby možno predávať a kupovať kdekoľvek v EÚ. Spotrebitelia tak budú mať širší výber a rozšíri sa potenciálny trh pre poskytovateľov a výrobcov, ale aj ich vývozný potenciál. - Požiadavky na prístupnosť sú veľmi prísne a nebude možné zmeniť všetky existujúce tovary.
Tento argument väčšinou využívajú predstavitelia priemyslu na oslabenie požiadaviek na prístupnosť. Smernica sa však netýka všetkých tovarov a služieb. Očakávali sme ich, pravdupovediac, viac. Väčšina z nich súvisí s informačnými a komunikačnými technológiami (IKT), ktoré majú dosť krátku životnosť. Znamená to, že keď sa vyvíja nový výrobok, zaručenie jeho prístupnosti nie je také drahé ako pri transformácii už existujúceho výrobku. Okrem toho už existujú prístupné webové stránky alebo mobilné aplikácie a uplatnenie týchto požiadaviek na všetky tovary a služby nemôže byť zásadným technickým problémom.
Smernica obsahuje aj ustanovenie o takzvanej „neprimeranej záťaži“ na výrobcu. Znamená to, že výrobca nemusí produkovať prístupný výrobok v prípade, ak to preňho znamená neprimeranú alebo zásadnú zmenu výrobku. - Bude smernica o prístupnosti znamenať to, že požiadavky na prístupnosť pre všetkých budú musieť spĺňať aj výrobky určené pre špecifické skupiny osôb so zdravotným postihnutím a asistenčné technológie?
Potreba týchto výrobkov je odôvodnená skutočnosťou, že pre určité výrobky nie je známe sprístupňujúce riešenie pre všetkých alebo by takéto riešenie ekonomicky a technicky predstavovalo neprimeranú záťaž pre výrobcov a prípadne aj pre samotných používateľov. Tým, že sú tieto výrobky vrátane asistenčných technológií určené len pre používateľov s určitým zdravotným postihnutím, musia spĺňať požiadavky len z hľadiska daného zdravotného postihnutia. Výrobky určené či navrhnuté pre určitú skupinu ľudí sa budú musieť na trhu stále objavovať. Smernica o prístupnosti nezasahuje do trhu s takýmito výrobkami. Napríklad v prípade telefónu navrhnutého pre starších ľudí alebo ľudí s intelektuálnym postihnutím nebude potrebné dodržiavať ďalšie požiadavky na prístupnosť, ktoré by znamenali zásadnú zmenu výrobku. - Chystá sa nová legislatíva v oblasti prístupnosti webových sídiel, na čo nám je ďalšia smernica?
Smernica o prístupnosti webových sídiel, ktorá bude pravdepodobne prijatá v jeseni, sa týka len webových sídiel a aplikácií inštitúcií verejného sektora (okrem webových sídiel verejných vysielateľov). Vôbec sa netýka súkromných spoločností. Smernica o prístupnosti má oveľa väčší rozsah a pokrýva aj webové sídla súkromných spoločností, napríklad internetových obchodov, prepravných a bankových služieb. Požiadavky na prístupnosť webových sídiel budú v oboch smerniciach rovnaké. Našim cieľom teda je, aby neboli medzi týmito dvoma smernicami žiadne legislatívne medzery. - Existuje už aj návrh smernice o rovnakom zaobchádzaní, v ktorej sa tiež rieši prístupnosť.
Návrh smernice o rovnakom zaobchádzaní obsahuje prístupnosť ako doplnok zaručenia primeraných úprav. Nie sú v ňom podrobné požiadavky na prístupnosť ako v smernici o prístupnosti. Obe smernice sa tak navzájom dopĺňajú a zároveň sa netýkajú úplne rovnakých vecí. Smernica o rovnakom zaobchádzaní je navyše od roku 2008 v Rade EÚ zablokovaná, preto je potrebný nový nástroj s odlišným prístupom. - Keďže Rada ešte smernicu o rovnakom zaobchádzaní neprijala a uplynulo už osem rokov, na základe čoho predpokladáte, že smernica o prístupnosti sa prijme v dohľadnom čase?
Smernica o prístupnosti a smernica o rovnakom zaobchádzaní majú rozličné právne základy. Smernica o prístupnosti vychádza z článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý sa týka vnútorného trhu. Návrh smernice o rovnakom zaobchádzaní vychádza z článku 19 tej istej zmluvy, ktorý sa týka nediskriminácie. Rozdiel je v tom, že pri rozhodovaní o vnútornom trhu je potrebná len kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ, pričom v prípade nediskriminácie je potrebné jednomyseľné schválenie všetkými členskými štátmi, čo sa, samozrejme, dosahuje ťažšie.
Legislatívny postup platný pre schvaľovanie smernice o prístupnosti predstavuje výhodu a preto je pravdepodobné, že táto smernica bude rýchlejšie prijatá. - Ako to bude s označením CE? Prečo je dôležité?
Označením CE na výrobku výrobca vyhlasuje, že výrobok je v súlade s legislatívou EÚ. Označenie CE je tiež zárukou bezpečnosti a kvality výrobku. Pre osoby so zdravotným postihnutím a starších ľudí prístupnosť úzko súvisí s týmto hľadiskom. Ak smernica o prístupnosti bude obsahovať označenie CE, toto označenie na výrobkoch bude znamenať aj to, že uvedené výrobky spĺňajú požiadavky na prístupnosť stanovené v smernici. Ak výrobca umiestni na výrobok označenie CE, preberá tým plnú zodpovednosť za svoj výrobok.
Podľa označenia CE nebude mať používateľ síce plnú istotu, či je výrobok prístupný alebo nie, pretože uvedené označenie sa využíva aj v súvislosti s inými usmerneniami, napríklad, bezpečnosť, zdravie, požiadavky v oblasti životného prostredia. Bude mať však istotu, že členské štáty podniknú primerané kroky v prípade neoprávneného používania tohto označenia ak nebudú dodržané požiadavky na prístupnosť, vrátane sankcií za porušenia.
Zhrnutie
Popri všetkých uvedených argumentoch týkajúcich sa nákladov a hospodárskych výhod treba mať na zreteli najmä skutočnosť, že členské štáty podpísali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, čím sa už zaviazali zvyšovať požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb. Smernica zjednodušuje implementáciu dohovoru, preto nejde o otázku zisku, ale o právo na prístupnosť a začlenenie do spoločnosti.
Preto napriek diskriminačnému stanovisku Výboru pre kultúru Európskeho parlamentu veríme v pozitívny vývoj procesu prípravy Európskej smernice o prístupnosti.
-red-