Dňa 11. decembra 2018 v centre Bivio v Bratislave sa uskutočnila záverečná konferencia projektu Práva osôb so zdravotným postihnutím a Agenda udržateľného rozvoja 2030, ktorý realizuje Národná rada občanov so zdravotným postihnutím s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR.
Predmetom konferencie projektu Práva osôb so zdravotným postihnutím a Agenda udržateľného rozvoja 2030bola prezentácia výsledkov participatívnych seminárov a diskusia o Agende 2030 pre udržateľný rozvoj (Ďalej len „Agenda“) ako o nástroji na podporu implementácie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor“).
Agenda je najkomplexnejší súbor priorít pre zabezpečenie udržateľného rozvoja spoločnosti s ambicióznym predsavzatím „nenechať nikoho stranou“, teda ani osoby so zdravotným postihnutím.
Agenda definuje ciele udržateľného rozvoja pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím na lokálnej, regionálnej, celoštátnej i medzinárodnej úrovni organizácie spoločnosti. Uplatňovaním cieľov agendy z hľadiska práv osôb so zdravotným postihnutím deklarovaných v Dohovore sa z nej stáva účinný nástroj na uplatňovanie ich práv vo všetkých oblastiach života spoločnosti prostredníctvom implementácie stratégií rozvoja spoločnosti vytvorených v súlade s agendou.
Konferencia sa venovala:
- Agende ako nástroju na podporu implementácie Dohovoru;
- záverom vyplývajúcim zo seminárov, ktoré sme realizovali v štyroch slovenských mestách (Bratislava, Košice, Žilina a Zvolen);
- aktuálnym témam z oblasti podpory a uplatňovania práv osôb so zdravotným postihnutím súvisiacim s Agendou;
- možnostiam účasti osôb so zdravotným postihnutím a ich organizácií na implementácii Agendy.
Otvoril ju a moderoval Branislav Mamojka, predseda Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím v SR (NROZP v SR).
Na úvod sa k účastníkom konferencie prihovoril Branislav Ondruš, štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR).
Pripomenul pozitívne opatrenia v sociálnej oblasti a ocenil úlohu participácie organizácií osôb so zdravotným postihnutím na ich príprave, presadzovaní a implementácii. Vyjadril podporu implementácii Agendy ako strešného dokumentu pre všetky politiky štátu. A nevyhnutnosť participácie organizácií osôb so zdravotným postihnutím pre ich úspešnosť.
Vzdelanie a znižovanie chudoby
Branislav Mamojka sa venoval vzájomnej súvislosti medzi konkrétnymi cieľmi Agendy a článkami Dohovoru, čo je základom pre využitie Agendy ako účinného prostriedku implementácie Dohovoru. Pri prezentácii šiestich národných priorít Agendy upozornil na vybrané priority a hlavné výzvy tesnejšie súvisiace so zdravotným postihnutím.
V priorite „Vzdelanie pre dôstojný život“ to bola najmä výzva „Posilnenie princípov inkluzívnosti vo vzdelávacom systéme a zabezpečenie rovných príležitostí pre všetky deti, žiakov a študentov, bez ohľadu na ich sociálny status, zdravotné postihnutie alebo národnostnú/etnickú príslušnosť, s dôrazom na zvyšovanie príležitostí pre uplatňovanie pozitívnej sociálnej mobility.“
V rámci priority „Znižovanie chudoby a sociálna inklúzia“ sa venoval výzve „Zlepšenie rovnosti príležitostí ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením aj prostredníctvom zlepšovania kvality a dostupnosti verejných služieb a boja proti diskriminácii, vrátane inštitucionálnej“ a výzve „Zabezpečenie prístupu k primeranému bývaniu pre ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením.“
Zdôraznil, že príčinou sociálneho vylúčenia osôb so zdravotným postihnutím nie je len materiálna chudoba, ale predovšetkým sociálna chudoba, ktorá sa prejavuje najmä nedostatkom potrebných služieb alebo nízkou dostupnosťou prístupného bývania.
Udržateľné sídla a zdravie
V súvislosti s prioritou „Udržateľné sídla, regióny a krajina v kontexte zmeny klímy“ pripomenul, že okrem zmien klímy má na udržateľnosť zásadný vplyv aj urbanizácia a demografický rozvoj.
Nielen pre osoby so zdravotným postihnutím má zásadný význam prístupná doprava, dopravná infraštruktúra a dopravné prostriedky, čo je obsahom ajvýziev „Inkluzívny a udržateľný sídelný a regionálny rozvoj a integrované, participatívne územné a strategické plánovanie a zabezpečenie prístupu k základným službám a zdrojom, vrátane cenovo dostupnej mobility, energie, pitnej vody a sanitácie pre všetkých, pri rešpektovaní environmentálnej udržateľnosti a zásady minimalizácie emisií“.
V priorite „Dobré zdravie“ upozornil na mimoriadnu dôležitosť pre osoby so zdravotným postihnutím výzvy „Zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre celú populáciu tak, aby bola dostupná geograficky, časovo i finančne“.
Najbližším krokom v procese implementácie Agendy je vypracovanie Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 vrátane merateľných indikátorov umožňujúcichmonitorovanie pokroku.
V tejto súvislosti Mamojkazdôraznil potrebu už osvedčenej participatívnej účasti organizácií osôb so zdravotným postihnutím. Pripomenul aj potrebu získavania rozčlenených (disagregovaných) údajov o osobách so zdravotným postihnutím vo všeobecných štatistikách, čo požaduje aj Agenda.
Radšej viac konkrétne
Vo svojom príspevku Mamojkazhrnul aj poznatky z participatívnych seminárov. Semináre ukázali, že pre porozumenie osobami so zdravotným postihnutím sú Agenda a národné priority príliš všeobecné.
Ľudia so zdravotným postihnutím v nich ťažko hľadajú oblasti venované riešeniu ich problémov a radi by hneď v nich videli konkrétne opatrenia. Preto bolo dôležité na seminároch vysvetľovať, že Agenda a národné priority vytvárajú priestor na presadzovanie uplatňovania práv osôb so zdravotným postihnutím v stratégiách rozvoja spoločnosti pokrývaných agendou.
Čím viac budú rozpracované ciele Agendy, tým väčší priestor sa bude otvárať pre konkrétne opatrenia riešiace aj problémy osôb so zdravotným postihnutím. Preto je potrebná angažovanosť organizácií osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých etapách rozpracovania a na všetkých úrovniach implementácie Agendy. Agendu je však možné využívať už aj teraz rovnako ako úspešne využívame Dohovor na Argumentáciu pri obhajobe a uplatňovaní našich práv.
Ďalšie príspevky
Barbara Gindlová z Úradu splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti hovorila o význame participácie občanov na tvorbe politík aj na základe skúseností z projektov realizovaných úradom splnomocnenca vlády.
Martin Kinčeš z Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciuzodpovedného za vnútroštátnu implementáciu Agendy hovoril o procese implementácie Agendy, o jeho inštitucionálnom zabezpečení i o podmienkach participatívnej účasti občianskej spoločnosti na tomto procese.
Martin Mňahomčák z Úradu splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Informoval o Národnom projekte “Kvalitnejšie verejné politiky prostredníctvom lepšieho poznania občianskej spoločnosti“, ktorého hlavným cieľom je kvalitnejšia tvorba verejných politík prostredníctvom Výskumu socio-ekonomického prínosu neziskového sektora a stavu a trendov vývoja v občianskej spoločnosti.
Dnes sa tieto politiky zvyčajne navrhujú a realizujú iba na základe odhadov. Verejné politiky tak potrebujú časté úpravy. Účastníkom konferencie bolo odporučené, aby sa ich organizácie zapojili do výskumu a aby účasť odporúčali aj iným mimovládnym organizáciám.
Príklady aktivít
Po prestávke boli prezentované príklady aktivít zodpovedajúcich cieľom Agendy.
Adrián Belánik, riaditeľ DataCentra elektronizácie územnej samosprávy Slovenska (DEUS), informoval o národnom projekte „eParkovanie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím“, ktorého cieľom je zabezpečiť zavedenie manažmentu inteligentného parkovania na parkovacích miestach vyhradených pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a tak zvýšiť ich mobilitu a nezávislosť v súlade s cieľmi Agendy.
Pavol Korček z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, sa venoval rozpracovaniu článku 11 Agendy „Premeniť mestá a ľudské obydlia na inkluzívne, bezpečné, odolné a udržateľné“ z hľadiska potrieb a práv osôb so zdravotným postihnutím. Tiež hovoril o súťaži Prístupné mesto (Access City Award) organizovanej Európskou komisiou v spolupráci s Európskym fórom zdravotného postihnutia, plnenie kritérií ktorej predstavuje cestu k plneniu cieľa 11 Agendy.
Iveta Mišová, riaditeľka Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR, predstavila Bivio – vzdelávaco-rehabilitačné centrum, ktoré poskytuje ľuďom s mentálnym postihnutím možnosti na získanie praktických vedomostí a zručností potrebných na umiestnenie sa na trhu práce.
Diskusia potvrdila naliehavú potrebu intenzívnej osvety o Agende a jej cieľoch ako aj potrebu účasti organizácií osôb so zdravotným postihnutím na rozpracovaní a implementácii Agendy.
Projekt je realizovaný s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.
Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedná Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR.
(red)