Medzinárodné zásady a usmernenia pre prístup osôb so zdravotným postihnutím k spravodlivosti

Predslov vysokého komisára OSN pre ľudské práva

Osoby so zdravotným postihnutím patria medzi hlavné cieľové skupiny činnosti môjho úradu čiastočne aj preto, že boli dlho na okraji záujmu. Príliš dlho boli ignorované, zanedbávané a nepochopené a ich práva boli jednoducho popierané. Zákony, postupy a praktiky naďalej diskriminujú osoby so zdravotným postihnutím a súdny systém musí hrať rozhodujúcu úlohu pri prevencii týchto dôsledkov a pri zabezpečení účinných náprav v prípade, že sa objavia, najmä ak vyplývajú z nespravodlivých zákonov.

Zaručenie prístupu k spravodlivosti je nevyhnutné pre demokratické vládnutie a právny štát, ako aj pre boj proti nerovnosti a vylúčeniu. Od prijatia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím existuje koncepcia dosiahnutia začlenenia na základe ľudsko-právneho prístupu – základ prístupu k zdravotnému postihnutiu. Medzinárodné zásady a usmernenia o prístupe k spravodlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím vypracované pod vedením osobitnej spravodajkyne OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím CatalinyDevandasAguilar sú pevne zakotvené v dohovore a vítam ich ako prvý nástroj svojho druhu na poskytovanie komplexných usmernení a praktických pokynov, ako zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím prístup k spravodlivosti na rovnom základe s ostatnými.

Zásady a usmernenia budú prospešné pre súdne subjekty, národné ľudsko-právne inštitúcie a občiansku spoločnosť vrátane organizácií osôb so zdravotným postihnutím pri posilňovaní činností zameraných na zvyšovanie povedomia, odbornú prípravu a realizáciu primeraných úprav s cieľom zabezpečiť dodržiavanie práv osôb so zdravotným postihnutím a ich lepšie zastúpenie a účasť na konaniach. Okrem toho poskytujú rámec pre začlenenie a účasť osôb so zdravotným postihnutím v rôznych úlohách v rámci administrácie spravodlivosti (napr. sudca, porotca a svedok) ako demokratický imperatív, ktorý zahŕňa a odráža všetky aspekty spoločnosti – v skutočnosti tak formuje spoločnosť, v ktorej žijeme. Zásady a usmernenia sú nevyhnutným príspevkom k dosiahnutiu spravodlivosti pre všetkých.

MichelleBachelet

Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva

Predslov Juan Manuel FernándezMartínez

Právny štát– konkrétne podriadenie ľudí a verejnej moci riadnemu právnemu konaniu – je základnom demokracie. To však nestačí na udržanie demokracie; formulovanie právneho poriadku musí byť založené na dôslednom dodržiavaní ľudských práv, čo je v histórii demokratických národov tvorené sériou základných práv tvoriacich pilier mierového a inkluzívneho spolužitia založeného na rovnosti.

Nad týmito zásadami stojí rovnosť všetkých ľudí a absolútna úcta k ľudskej dôstojnosti bez ohľadu na osobné, rodinné alebo spoločenské pomery. To znamená rovnosť pred zákonom, bez diskriminácie na základe veku, rodu, rasy, zdravotného postihnutia, pohlavia, náboženstva, názoru alebo iných osobných alebo sociálnych podmienok alebo okolností; a dôstojnosť, ktorá sa v demokratických právnych systémoch považuje za inherentnú kvalitu ľudského stavu, z ktorého vychádzajú základné práva spolu so slobodným rozvojom osobnosti, nedotknuteľné a neodňateľné práve preto, že sú základné.

Samotná formulácia týchto zásad však nestačí. Ľudské práva sa nemôžu obmedziť na obyčajný prejav dobrých úmyslov alebo rečnícke vyhlásenia, ktoré nemajú praktickú účinnosť. Skutočné demokratické spolužitie podporované rešpektovaním rovnosti a dôstojnosti všetkých ľudí si vyžaduje aktívne politiky zo strany verejnej moci. Právny systém musí s absolútnou jasnosťou stanoviť minimálne a nevyhnutné hranice pre reguláciu základných práv, musí to však robiť v kombinácii s opatreniami na odstránenie prekážok, ktoré bránia alebo brzdia dosiahnutie jeho plnosti a na podporu rovnosti všetkých ľudí.

Medzinárodné zásady a usmernenia o prístupe k spravodlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré mi je cťou uviesť, odrážajú obrovskú prácu, ktorú v posledných rokoch vykonali mechanizmy OSN v oblasti ľudských práv na tomto základnom práve na prístup k spravodlivosti.

Ako bolo uvedené vyššie, neexistuje demokracia bez dodržiavania zásad právneho štátu a skutočné rešpektovanie práva bez súdnej moci zaručujúcej ich dodržiavanie. Povinnosť presadzovať rovnosť medzi všetkými osobami, najmä zabezpečiť, aby mal každý právo na prístup k spravodlivosti na rovnom základe s ostatnými, spočíva na súdnictve. Nestrannosť sudcov pri riešení konfliktov nemožno zamieňať s chladnou a necitlivou neutralitou voči sociálnej realite, pretože táto realita slúži ako kritérium výkladu pri uplatňovaní zákonov. Ako sudcovia zaručujeme dodržiavanie zákonov a s nimi realitu demokratického spolužitia. Sme tiež konečnými garantmi ľudských práv. Pri výklade a presadzovaní práva je možné a nevyhnutné nadviazať dialóg s ostatnými zložkami štátnej moci s uvedením dôvodov, ktoré odôvodňujú určité zmeny v právnych predpisoch.

Aj keď na takomto malom priestore nie je možné zhrnúť všetky iniciatívy, ktoré za posledných niekoľko rokov podporovali mechanizmy OSN pre ľudské práva, rád by som vyzdvihol rozhodujúci podnet k plnému uznaniu právnej spôsobilosti osôb so zdravotným postihnutím. Právo na uznanie spôsobilosti na právne úkony je upravené v článku 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím bez toho, aby bolo dotknuté prijatie podporných opatrení potrebných na výkon tejto spôsobilosti. Tento podnet sa prejavil v mnohých právnych systémoch.

Rešpektovanie práv všetkých ľudí vrátane osôb so zdravotným postihnutím, naplnenie statusu ich úplnej rovnosti a ochrana ich dôstojnosti prezrádzajú, akou spoločnosťou sme a budeme.

Juan Manuel FernándezMartínez

Člen Generálnej súdnej rady, Španielsko

Kontext

V novembri 2018 usporiadala osobitná spravodajkyňa pre práva osôb so zdravotným postihnutím CatalinaDevandasAguilar spolu s Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) a za podpory španielskej vlády stretnutie odbornej skupiny v Ženeve, na ktorom sa diskutovalo o implementácii práva na spôsobilosť na právne úkony a prístup k spravodlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím. Po tomto stretnutí osobitná spravodajkyňa zadala vypracovanie štúdie s cieľom identifikovať príslušné zásady, opatrenia a stratégie na zabezpečenie účinného prístupu osôb so zdravotným postihnutím k spravodlivosti na rovnom základe s ostatnými.

Na 21. februára 2020 osobitná spravodajkyňa zvolala ďalšie zasadnutie expertnej skupiny do Ženevy, kde sa diskutovalo o potrebe prijať medzinárodné zásady a usmernenia pre prístup osôb so zdravotným postihnutím k spravodlivosti, ktoré by usmerňovali štáty pri plnení ich medzinárodných záväzkov v tejto oblasti.

Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím a osobitný splnomocnenec generálneho tajomníka OSN pre zdravotné postihnutie a prístupnosť sa na týchto činnostiach úzko podieľali a prispeli k vypracovaniu medzinárodných zásad a usmernení pre prístup k spravodlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím. Počas celého procesu sa konzultovalo a zapájali sa organizácie osôb so zdravotným postihnutím.

Na základe rezolúcie Valného zhromaždenia 73/177 predloží generálny tajomník generálnemu zhromaždeniu na jeho sedemdesiatom piatom zasadaní (bude sa konať)správu o najnovšom vývoji, výzvach a osvedčených postupoch v oblasti ľudských práv pri výkone spravodlivosti vrátane situácie osôb so zdravotným postihnutím pri výkone spravodlivosti. V správe odporúča po konzultácii s osobami so zdravotným postihnutím vypracovanie medzinárodných zásad a usmernení pre prístup k spravodlivosti na podporu úsilia štátov v tejto oblasti. V správe sa uznáva úsilie vynaložené na vypracovanie týchto usmernení.

Zásady a usmernenia schválila Medzinárodná komisia právnikov a Medzinárodná aliancia zdravotného postihnutia.

Úvod

Každý by mal mať na rovnom základe s ostatnými právo na rovnosť pred zákonom, na rovnú zákonnú ochranu, na spravodlivé riešenie sporov, na zmysluplnézapojenie a na to, aby bol vypočutý. Štáty musia zabezpečiť rovný prístup k spravodlivosti pre všetky osoby so zdravotným postihnutím poskytnutím nevyhnutných hmotnoprávnych, procesných a vekovo a rodovo vhodných úprav a podpory. Zásady a usmernenia sú určené na pomoc štátom a iným aktérom pri navrhovaní, vývoji, úprave a implementácii justičných systémov, ktoré poskytujú rovný prístup k spravodlivosti všetkým osobám so zdravotným postihnutím bez ohľadu na ich úlohy v tomto procese, a to v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Články 12 a 13 dohovoru predstavujú zmenu paradigmy v právnom uznávaní autonómie osôb so zdravotným postihnutím. Dohovor odmieta historicky zakorenené chápanie zdravotného postihnutia tak, že oberá osoby so zdravotným postihnutím o akékoľvek prostriedky na výkon ich vôle a preferencií.Tento prístup v mnohých krajinách viedol k tomu, že ľuďom so zdravotným postihnutím bol odoprený prístup k spravodlivosti a procesným zárukám na rovnom základe ako ostatným. Podľa kľúčových ustanovení článku 12 rovnosť pred zákonom a článku 13 prístup k spravodlivosti musia štáty:

  1. uznávať, že osoby so zdravotným postihnutím majú vo všetkých aspektoch života právnu spôsobilosť na rovnom základe s ostatnými;
  2. prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie prístupu osôb so zdravotným postihnutím k podpore, ktorú môžu vyžadovať pri výkone svojej právnej spôsobilosti;
  3. zabezpečiť, aby všetky opatrenia týkajúce sa výkonu spôsobilosti na právne úkony poskytovali primerané a účinné záruky na zabránenie zneužitiu, a to aj zabezpečením, aby opatrenia týkajúce sa výkonu právnej spôsobilosti rešpektovali práva, vôľu a preferencie osoby;
  4. zabezpečiť efektívny prístup k spravodlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím na rovnom základe ako s ostatnými, a to aj prostredníctvom poskytnutia procedurálneho a primeraného prispôsobenia veku s cieľom uľahčiť ich efektívnu úlohu priamych a nepriamych účastníkov vrátane svedkov vo všetkých právnych konaniach vrátane vyšetrovacích a iných predbežných fáz.

Napriek tomu, že prístup k spravodlivosti je pre uplatňovanie a využívanie všetkých ľudských právrozhodujúci, osobám so zdravotným postihnutím bráni v prístupe k spravodlivosti na rovnom základe s ostatnýmiveľa prekážok. Patria medzi neobmedzenia týkajúce sa výkonu právnej spôsobilosti; nedostatok fyzického prístupu k justičným zariadeniam, ako sú súdy a policajné stanice; nedostatočné množstvo prístupnej dopravy do a z týchto zariadení; prekážky v prístupe k právnej pomoci a zastúpeniu; nedostatok informácií v prístupných formátoch; paternalistický alebo negatívnyprístup spochybňujúci schopnosti osôb so zdravotným postihnutím zúčastňovať sa na všetkých fázach výkonu spravodlivosti; a nedostatok školení pre odborníkov pôsobiacich v oblasti spravodlivosti. V justičnom systéme sú osoby so zdravotným postihnutím často považované za nehodné a neschopné profitovaťz riadnej ochrany procesov poskytovanej všetkým ostatným občanomalebo dokonca existujú aj názory, že im môže ublížiť. Aj základné práva, ako napríklad právo na nevypovedanie a prezumpcia neviny, im môžu byť odoprené buď priamo v zákonoch alebo v politike, alebo nepriamo ako zvyk v bežnej praxi. Riziká týchto situácií sú extrémne – napr. falošné priznania, chybné verdikty a nezákonné odňatie slobody.

Systémy spravodlivosti odrážajú hodnoty spoločností, v ktorých fungujú. Pri interakcii s justičným systémom a úradníkmi činnými v trestnom konaní môže byť človek konfrontovaný s individuálnymi a systémovými predsudkami, rasizmom a štrukturálnou nerovnosťou z rôznych dôvodov. Aj keď uznávame, že tieto vzájomne prepojené premenné nie je možné oddeliť a je potrebné riešiť ich ako celok, v zásadách a usmerneniach sa zdôrazňuje nerovný prístup k spravodlivosti, ktorý je dôsledkom zaujatosti, stigmatizácie a nedostatku porozumenia úradníkov v justičnom systéme k osobách so zdravotným postihnutím. V súvislosti so žalobami a podozreniami v trestných veciach môžu byť nesprávne rozsudky výsledkom nepravdivých priznaní, nesprávnej identifikácie a nesprávneho úradného postupu.Tie zas môžu byť dôsledkom nátlaku a nedostatku informácií a porozumenia situácii zo strany osôb so zdravotným postihnutím. Kýmvzhľad súdnych siení, formálny a technický jazyk a postupy použité v súdnych konaniach zneisťujú každého, kto ich nepozná, táto skúsenosť s neistotou sa u osôb so zdravotným postihnutím zhoršuje fyzickými a inými prekážkami. Niektoré osoby so zdravotným postihnutím nemusia chápať ani si byť vedomé dôsledkov právnych krokov alebo postupov, podceňujúc dôležitosť včasných opatrení. Sťažovatelia a obete so zdravotným postihnutím riskujú, že ich svedectvá nebudú považované za dôveryhodné, a tým páchateľom trestných činov proti osobám so zdravotným postihnutím poskytnú beztrestnosť. Toto je dôvodom významu zásad a usmernení na uľahčenie účinného prístupu k spravodlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím.

Účelom zásad a usmernení nie je podrobne opísať konkrétny systém spravodlivosti. Namiesto toho, opierajúc sa o konsenzus súčasného myslenia a o skutočné skúsenosti, usilujú sa stanoviť to, čo sa všeobecne prijíma ako osvedčený postup pri zaručovaní rovného a spravodlivého prístupu k spravodlivosti bez diskriminácie v súlade s článkom 13 a ďalšími príslušnými ustanoveniami dohovoru. Pri implementácii zásad a usmernení by si štáty mali uvedomiť a riešiť viacnásobnú a prierezovú diskrimináciu v prístupe k spravodlivosti. V súlade s ich povinnosťami podľa dohovoru je tiež mimoriadne dôležité, aby úzko konzultovali a aktívne zapájali osoby so zdravotným postihnutím a ich reprezentatívne organizácie.

Práva jednotlivcov a povinnosti štátov opísané v tomto dokumente sa týkajú všetkých súdnych konaní (občianskych, trestných a správnych) bez ohľadu na fórum alebo celý proces riešenia sporu aj počas vyšetrovania, zatknutia a ďalších predbežných fáz, či fáz rozhodovania, a to aj v rámci opravných prostriedkov. zásady a usmernenia budú preto okrem iného užitočné pre zákonodarcov, tvorcov politík, sudcov, úradníkov v oblasti presadzovania práv a úprav a pre osoby so zdravotným postihnutím a ich reprezentatívne organizácie. Podľa potreby sa vzťahujú na všetkých priamych a nepriamych účastníkov všetkých súdnych konaní, vrátane, a to bez akýchkoľvek obmedzení, podozrivých osôb, zadržaných osôb, obžalovaných, žiadateľov, obetí, porotcov, súdnych úradníkov, činných v trestnom konaní a svedkov.

Napriek širokej škále právnych, sociálnych, ekonomických a geografických systémov na svete štáty môžu a mali by zosúladiť svoje zákony, pravidlá, nariadenia, usmernenia, protokoly, postupy a politiky s týmito zásadami a usmerneniami. Zmyslom zásad a usmernení však nie je zamedziť inovácii, ak je takáto inovácia v súlade s dohovorom a zásadami a usmerneniami a smeruje k zabezpečeniu rovného prístupu k spravodlivosti. Nemali by sa tiež interpretovať ako obmedzujúce akékoľvek iné medzinárodné, regionálne alebo národné zákony alebo normy, ktoré napomáhajú realizáciu práva na prístup k spravodlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím.

Osoby so zdravotným postihnutím majú právo využívať normy obsiahnuté vo všetkých skôr prijatých medzinárodných a regionálnych nástrojoch v oblasti ľudských práv, ktoré sa týkajú justičných systémov, prístupu k spravodlivosti a všeobecnejšie výkonu spravodlivosti na rovnom základe s ostatnými bez diskriminácie. Na niektoré z týchto štandardov sa odkazuje na konci tohto dokumentu.

Ženeva, august 2020

CatalinaDevandasAguilar

Osobitná spravodajkyňa pre práva osôb so zdravotným postihnutím

DanlamiBasharu, predseda,

Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím

MaríaSoledadCisternasReyes,

Osobitná splnomocnenkyňa generálneho tajomníka OSN pre zdravotné postihnutie a prístupnosť

Slovník pojmov

Monitorovacie mechanizmy: Tieto mechanizmy zahŕňajú národné inštitúcie pre ľudské práva, národné preventívne mechanizmy a orgány vytvorené podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré majú osobitnú úlohu pri monitorovaní vykonávania dohovoru. Štáty sú tiež povinné zabezpečiť, aby všetky služby poskytované osobám so zdravotným postihnutím (vrátane justičného systému ) s cieľom zabrániť vykorisťovaniu, násiliu a zneužívaniu v súlade s článkom 16 ods. 3 dohovoru boli účinne monitorované nezávislými orgánmi.

Náhradné rozhodovanie: keď je osoba zbavená spôsobilosti na právne úkony, aj keď ide len o jediné rozhodnutie; alebo náhradní nositelia rozhodnutí (napr. opatrovníci, poručníci pri súdnom konaní, advokáti alebo experti) vymenúvaní niekým iným ako dotknutými osobami alebo proti ich vôli; alebo keď rozhodnutia prijímajú zástupcovia s rozhodovacou právomocou na základe „najlepších záujmov“ dotknutých osôb, na rozdiel od vôle a preferencií týchto osôb.[5]

Osoby prvého kontaktu: osoby, ako sú policajti, pohotovostní zdravotnícki pracovníci alebo krízoví pracovníci, ktorí patria medzi osoby zodpovedné za okamžitú pomoc alebo pomoc na mieste núdzovej situácie alebo krízy.

Primerané úpravy: všetky potrebné a vhodné úpravy a úpravy, ktoré nepredstavujú neprimeranú a nadmernú záťaž, ak je to v konkrétnom prípade potrebné, aby sa osobám so zdravotným postihnutím zabezpečilo užívanie alebo vykonávanie všetkých ľudských práv a základných slobôd ako pre ostatných.[2]

Procesné úpravy: všetky potrebné a vhodné úpravy a úpravy v kontexte prístupu k spravodlivosti, ak je to v konkrétnom prípade potrebné, na zabezpečenie účasti osôb so zdravotným postihnutím na rovnom základe s ostatnými. Na rozdiel od primeraných úprav nie sú procesné úpravy obmedzené pojmom „ neprimeraná alebo nadmerná záťaž“.[3]

Reprezentatívna organizácia osôb so zdravotným postihnutím: organizácia, ktorú vedú, usmerňujú a riadia osoby so zdravotným postihnutím. Zriaďujú sa predovšetkým s cieľom kolektívneho konania, vyjadrovania, propagácie, presadzovania a / alebo obrany práv osôb so zdravotným postihnutím.[4]

Spôsobilosť na právne úkony: spôsobilosť byť držiteľom práv a aktérom podľa zákona. Spôsobilosť na právne úkony oprávňuje osoby na úplnú ochranu ich práv právnym systémom. Spôsobilosť konať na základe zákona uznáva túto osobu ako agenta s právomocou uskutočňovať transakcie a vytvárať, upravovať alebo ukončovať právne vzťahy.[1]

Sprostredkovatelia: osoby, ktoré pracujú podľa potreby so zamestnancami justičného systému a osobami so zdravotným postihnutím s cieľom zabezpečiť efektívnu komunikáciu počas súdneho konania. Podporujú osoby so zdravotným postihnutím v porozumení a pri informovanom rozhodovaní. Zaisťujú, aby sa veci vysvetľovali, hovorilo o nich zrozumiteľným spôsoboma aby sa poskytli primerané úpravy a podpora. Sprostredkovatelia sú neutrálni a nehovoria za osoby so zdravotným postihnutím alebo za justičný systém, nemajú rozhodujúce slovo ani neovplyvňujú rozhodnutia alebo výsledky.

Univerzálne navrhovanie: návrh produktov, prostredí, programov, zariadení a služieb tak, aby ich mohli v najväčšej možnej miere využívať všetci ľudia bez potreby úpravy alebo špeciálneho navrhovania.[6]

Medzinárodné zásady a usmernenia o prístupe k spravodlivosti preosoby so zdravotným postihnutím

Zásada 1

Všetky osoby so zdravotným postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony, a preto nikomu z nich nesmie byť odoprený prístup k spravodlivosti na základe zdravotného postihnutia.

Zásada 2

Zariadenia a služby musia byť univerzálne prístupné, aby sa zabezpečil rovný prístup k spravodlivosti bez diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím.

Zásada 3

Osoby so zdravotným postihnutím vrátane detí so zdravotným postihnutím majú právo na primerané procesné úpravy.

Zásada 4

Osoby so zdravotným postihnutím majú právo na prístup k právnym oznámeniam a informáciám včas a prístupným spôsobom na rovnom základe s ostatnými.

Zásada 5

Osoby so zdravotným postihnutím majú nárok na všetky hmotnoprávne a procesné záruky uznané v medzinárodnom práve na rovnom základe s ostatnými a štáty musia zabezpečiť nevyhnutné úpravy na zabezpečenie riadneho procesu.

Zásada 6

Osoby so zdravotným postihnutím majú právo na bezplatnú alebo finančne dostupnú právnu pomoc.

Zásada 7

Osoby so zdravotným postihnutím majú právo podieľať sa na výkone spravodlivosti na rovnom základe s ostatnými.

Zásada 8

Osoby so zdravotným postihnutím majú právo nahlasovať sťažnosti a inicializovať právne konanie týkajúce sa porušovania ľudských práv a zločinov, nechať ich prešetriť a na poskytnutie účinných prostriedkov nápravy.

Zásada 9

Účinné a spoľahlivé monitorovacie mechanizmy zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri podpore prístupu k spravodlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím.

Zásada 10

Všetci, ktorí pracujú v justičnom systéme, musia mať k dispozícii programy zvyšovania povedomia a odbornej prípravy zamerané na práva osôb so zdravotným postihnutím, a to najmä v súvislosti s prístupom k spravodlivosti.

Zásada 1.

Všetky osoby so zdravotným postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony, a preto nikomu z nich nesmie byť odoprený prístup k spravodlivosti na základe zdravotného postihnutia.

Usmernenia

1.1.        Štáty zaručia, aby osoby so zdravotným postihnutím mali právnu spôsobilosť na rovnom základe ako ostatní a aby v prípade potreby poskytlipodporu a opatrenia potrebné na vykonávanie spôsobilosti na právne úkony a zaručenie prístupu k spravodlivosti.

1.2.        Za týmto účelom štáty:

  1. Zabezpečia, aby boli všetky osoby so zdravotným postihnutím považované za osoby so spôsobilosťou na právne úkony a s právom konať a využívať spôsobilosť na právne úkony;
  2. Uznajú a budú predpokladať plnú kapacitu a právo osôb so zdravotným postihnutím zúčastňovať sa na konaniach všetkých súdov, tribunálov a fór;
  3. Zabezpečia, aby sa pojmy ako „kognitívna nespôsobilosť“ a „duševná nespôsobilosť“, ktoré sú určené napríklad posúdením funkčného alebo duševného stavu, nepoužívali na obmedzenie spôsobilosti osoby na právne úkony;
  4. Zrušia alebo zmenia a doplnia všetky zákony, nariadenia, politiky, usmernenia a praktiky, ktoré priamo alebo nepriamo obmedzujú spôsobilosť na právne úkony osôb so zdravotným postihnutím vrátane tých, ktoré umožňujú náhradné rozhodovanie, a tých, ktoré vyžadujú, aby bola osoba „duševne zdravá“ na vykonávanie akýchkoľvek krokov, čím zamedzujú osobám so zdravotným postihnutím rovný prístup k spravodlivosti;
  5. Zrušia alebo zmenia a doplnia všetky zákony, nariadenia, politiky, usmernenia a postupy, ktoré stanovujú a uplatňujú doktríny „nespôsobilosti byť súdený“ a „nespôsobilosti na obhajobu“, ktoré bránia osobám so zdravotným postihnutím zúčastniť sa právnych procesov na základe otázok o alebo stanovenia ich spôsobilosti;
  6. Zrušia alebo zmenia a doplnia všetky nariadenia, zásady, pokyny a postupy, ktoré obmedzujú alebo vylučujú svedkov so zdravotným postihnutím z poskytovania svedectva na základe posúdenia ich schopnosti svedčiť;
  7. Zrušia alebo upravia všetky zákony, nariadenia, zásady, pokyny a postupy, ktoré autorizujú alebo inak oprávňujú odborníkov b oblasti medicíny ako jediných alebo uprednostňovaných „odborníkov“ pri určovaní alebo vyjadrovaní názoru na spôsobilosť osoby rozhodovať, vydávať svedectvá alebo pre akékoľvek iné účely;
  8. Zrušia alebo zmenia a doplnia všetky zákony, nariadenia, politiky, pokyny a postupy brániace osobám so zdravotným postihnutím v iniciovaní a vymáhaní právnych nárokov;
  9. Vytvoria uplatniteľné a vynútiteľné právo na individuálne určené procesné úpravy vrátane podpory potrebnej na to, aby sa osobám so zdravotným postihnutím umožnila efektívna účasť na všetkých konaniach pred ktorýmkoľvek súdom alebo tribunálom;
  10. Poskytovať sprostredkovateľov alebo prostredníkov, kedykoľvek a kdekoľvek je to potrebné, aby umožnili jasnú komunikáciu medzi osobami so zdravotným postihnutím a medzi nimi, súdmi, tribunálmi a orgánmi činnými v trestnom konaní na zabezpečenie bezpečnej, spravodlivej a efektívnej účasti a možnosti plne sa zúčastňovať na právnych procesoch;
  11. Zabezpečia, aby osoby, ktoré boli vyhlásené za nespôsobilé na akýkoľvek účel, mali právo odvolať sa alebo inak požiadať o obnovenie svojej spôsobilosti na právne úkony a mali prístup k právnej pomoci pri uplatňovaní svojich nárokov;
  12. Vytvoria alebo podporia alternatívne mechanizmy spravodlivosti, ako je reštitučná justícia, alternatívne mechanizmy riešenia sporov a kultúrne a sociálne formy a justičné fóra, ktoré budú osobám so zdravotným postihnutím k dispozícii na rovnom základe s ostatnými bez ohľadu na akýkoľvek konštrukt schopnosti pre účasť.;
  13. Zrušia alebo zmenia a doplnia zákony, nariadenia, zásady, pokyny a postupy vrátane súdnych príkazov, ktoré obžalovaných so zdravotným postihnutím podrobujú zadržiavaniu vo väzení, zariadení duševného zdravia alebo v inom ústave na dobu určitú alebo neurčitú (niekedy označovanú ako „hospitalizácia v súvislosti so starostlivosťou“, „bezpečnostné opatrenia“ alebo „zadržanienadobuneurčitú“) na základe predpokladaného nebezpečenstva zo strany zadržaného alebo potreby starostlivosti.

Zásada 2

Zariadenia a služby musia byť univerzálne prístupné, aby sa zabezpečil rovný prístup k spravodlivosti bez diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím

Usmernenia

2.1. Na zaručenie rovného prístupu k spravodlivosti a nediskriminácii musia štáty zabezpečiť, aby sa zariadenia a služby používané v právnych systémoch budovali, vyvíjali a poskytovali na základe zásad univerzálneho navrhovania, a to prijatím minimálne týchto opatrení:

  1. Prijímať a uplatňovať vykonateľné zákony, nariadenia, politiky, usmernenia a postupy, ktoré zaručujú prístupnosť všetkých zariadení a služieb používaných v súdnom systéme na základe zásad univerzálneho navrhovania vrátane:
    • súdov, policajných staníc, väzníc, zadržiavacie a forenzné zariadenia, rozhodcovské zariadenia, správne úrady a iné podobné miesta (vrátane toaliet, ciel, kancelárií, vchodov, výťahov, jedální a rekreačných priestorov na týchto miestach);
    • informačných, komunikačných a iné služieb vrátane informačných a komunikačných technológií a systémov;
  2. zabezpečenia prístupnosti všetkých dopravných prostriedkov použitých v súdnom systéme;
  3. zabezpečeniaprimeraných finančných zdrojov na zabezpečenie fyzickej prístupnosti k systému súdnictva osobám so zdravotným postihnutím v súlade so zásadami univerzálneho navrhovania;
  4. zaručenia poskytovania procesných úprav, keď zariadenia a služby nezabezpečujú prístup k existujúcemu fyzickému prostrediu, doprave, informáciám a komunikácii pre osoby so zdravotným postihnutím.

Zásada 3.

Osoby so zdravotným postihnutím vrátane detí so zdravotným postihnutím majú právo na primerané procesné úpravy

Usmernenia

3.1.        Predchádzať diskriminácii a zaručiť efektívnu a rovnú účasť osobám so zdravotným postihnutím vo všetkých právnych konaniach. Štáty zabezpečia pre osoby so zdravotným postihnutím rodovo a vekovo primerané individualizované procesné úpravy. Budú zahŕňať všetky potrebné a primerané úpravy a úpravy potrebné v konkrétnom prípade vrátane sprostredkovateľov, procesných úprav a prispôsobení, prispôsobení k prostrediu a komunikačnej podpory s cieľom zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím prístup k spravodlivosti. V maximálnej možnej miere by sa úpravy mali realizovať pred začatím konania.

3.2.        Štáty zabezpečia poskytovanie celého radu procesných úprav, a zároveň zabezpečia, aby sa tieto úpravy uskutočňovali vyváženým spôsobom a s rešpektovaním práv všetkých strán, okrem iného k nim patria:

Nezávislí sprostredkovatelia

  1. Zriadenie, financovanie a implementácia programu nezávislých sprostredkovateľov vyškolených na poskytovanie komunikačnej pomoci účastníkom konania a justičnému systému s cieľom určiť, či sú úpravy a podpora potrebné a ktoré úpravy a podpora sú primerané, a pomáhať s komunikáciou v priebehu konania;
  2. Navrhovanie a vykonávanie programu nezávislých sprostredkovateľov spôsobom, ktorý je v súlade s miestnymi postupmi a zvyklosťami a v súlade s Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím;

Procesné úpravy a prispôsobenia

Prijímanie postupov pre pojednávania, ktoré zabezpečia spravodlivé zaobchádzanie a plnú účasť osôb so zdravotným postihnutím vrátane detí so zdravotným postihnutím počas konania primeraným spôsobom, napríklad:

  1. Prispôsobenie miesta konania;
  2. Primerané čakacie priestory;
  3. Odkladanie talárov a parochní;
  4. Úpravy tempa konania;
    1. Samostatné vchody do budov, čakárne a ochranné zásteny na oddelenie osôb so zdravotným postihnutím od ostatných v prípade potreby z dôvodu fyzických alebo emocionálnych problémov;
    2. Úpravy metódy výsluchu za primeraných podmienok, ako napríklad umožnenie navádzajúcich otázok, vyhýbanie sa zloženým otázkam, hľadanie alternatív k zložitým hypotetickým otázkam, poskytnutie dlhšieho času na zodpovedanie, umožnenie prestávok podľa potreby a používanie jednoduchého jazyka;
    3. použitie predbežných videozáznamov dôkazov a svedeckých výpovedí, ak je to nevyhnutné, praktické a možné, a to spôsobom, ktorý nebude v rozpore so základnými právami, ako je právo na konfrontáciu a krížový výsluch svedkov;
  5. Umožnenie osobám so zdravotným postihnutím vo všetkých fázach procesu, ak sa tak rozhodnú, aby boli sprevádzané rodinou, priateľmi alebo inými osobami, aby im poskytovali emocionálnu a morálnu podporu, avšak bez toho, aby nahrádzali úlohu sprostredkovateľa;

Komunikačná podpora

Zabezpečenie toho, aby všetky procesy v justičnom systéme poskytovali technickú a inú podporu potrebnú pre strany, svedkov, navrhovateľov, obžalovaných a porotcov na použitie akejkoľvek formy komunikácie, ktorá je nevyhnutná pre ich plnú účasť, okrem iného k nim patria:

  1. Asistenčné načúvacie systémy a zariadenia;
  2. Otvorené titulky, skryté titulky a titulky v reálnom čase a dekodéry skrytých titulkov a zariadenia;
  3. hlasové, textové a video telekomunikačné produkty;
  4. video-textové displeje;
  5. prepis v reálnom čase pomocou počítača;
  6. softvér na čítanie obrazovky, softvér na zväčšovanie a optické rozpoznávanie;
  7. video-popis a sekundárne sluchové programovacie zariadenia, ktoré zachytávajú zvukové kanály televíznych programov;

f)     podpora komunikácie, okrem sprostredkovateľov, prostredníctvom tretích strán, vrátane:

  1. zapisovateľov poznámok;
  2. kvalifikovaných prekladateľov posunkového jazyka a odzerania;
  3. prenosových služieb;
  4. taktilných tlmočníkov;

g)    Zabezpečenie toho, aby všetci tlmočníci mohli tlmočiť efektívne, presne a nestranne, recepčne (tj. chápať, čo hovoria osoby so zdravotným postihnutím), ako aj expresívne (tj. dokázať preniesť informácie aj späť týmto osobám), pri použití akéhokoľvek potrebného odborného slovníka (napr. právnicky alebo lekársky) a rešpektujúc profesionálne a etické normy;

Procesné prispôsobenie osobám obvineným z trestných činov, väzňom a zadržaným

h)   Zabezpečenie toho, aby policajti, prokurátori a ďalšie osoby v oblasti trestného stíhania zapojené do zatýkania a vyšetrovania trestných činov boli informovaní o právach osôb so zdravotným postihnutím, boli upozornení na možnosť, že osoba môže byť zdravotne postihnutá a aby po celý čas väznenia alebo vyšetrovania zodpovedajúcim spôsobom upravili svoje reakcie;

i)     Zabezpečenie toho, aby boli k dispozícii nezávislé tretie osoby, ako sú právnici alebo iné osoby, ktoré sprevádzajú osoby so zdravotným postihnutím na policajnú stanicu s cieľom pomôcť im pri vyšetrovacom procese vrátane napríklad odoberania odtlačkov prstov alebo poskytnutia biologickej vzorky, alebo sú k dispozícii sprostredkovatelia alebo podobní pracovníci, ktorí uľahčujú komunikáciu medzi osobami so zdravotným postihnutím a orgánmi činnými v trestnom konaní a zamestnancami súdu;

j)      Odstraňovanie prekážok, ktoré väzňom a zadržaným osobám so zdravotným postihnutím bránia alebo ich odrádzajú od protestov proti svojmu väzneniu a od požadovania nápravy podmienok uväznenia, napríklad poskytnutím právneho postavenia organizáciám pre práva väzňov a reprezentatívnym organizáciám osôb so zdravotným postihnutím, zjednodušením postupov, skrátením lehôt pre rozhodnutia a poskytovaním účinných opravných prostriedkov;

Žiadosti o úpravy a ponuky úprav

k)    prijímanie a implementácia zákonov, iných právnych predpisov, politík, usmernení, postupov a procesov, ktoré umožňujú osobám so zdravotným postihnutím požadovať procedurálne úpravy vrátane modifikácií alebo podpory v právnych procesoch s primeranou ochranou ich súkromia;

l)     zabezpečenie toho, aby v priebehu celého súdneho konania boli všetci účastníci informovaní o dostupnosti procesných úprav, ak je to potrebné a žiaduce z dôvodu zdravotného postihnutia;

m)  v prípade potreby zabezpečenie procesu určovania potreby a zabezpečenie procedurálnych úprav pre deti so zdravotným postihnutím vrátane komunikačnej pomoci, ako aj ďalších ochranných opatrení podľa ich vyvíjajúcich sa schopností a práva na vypočutie ich názorov.

Zásada 4.

Osoby so zdravotným postihnutím majú právo na prístup k právnym oznámeniam a informáciám včas a prístupným spôsobom na rovnom základe s ostatnými.

Usmernenia

4.1.        Na zaručenie práva na včasné a prístupné informácie štáty:

a)  Prijmú vymožiteľné zákony, nariadenia, zásady a usmernenia, ktoré plne priznávajú právo na včasné oznámenia a informácie o všetkých aspektoch súdnych procesov;

b)  Zabezpečia, aby k informáciám o súdnych systémoch a procesoch bolo možné pristupovať rôznymi metódami, primerane a podľa potreby vrátane:

  1. posunkového jazyka;
  2. video a audio sprievodcov;
  3. telefonických poradenských a odkazovacích služieb;
  4. prístupných webových sídiel;
  5. indukčných slučiek, rádiových alebo infračervených systémov;
  6. zosilňovacích zariadení a zväčšovačov dokumentov;
  7. skrytých titulkov;
  8. Braillovho písma;
  9. ľahko čitateľného a jednoduchého textu;
  10. sprostredkovanej komunikácie;

c)      Zabezpečia, aby všetky oznámenia, ktoré si vyžadujú reakciu alebo konanie (napr. predvolania, príkazy, rozkazy a rozsudky), boli dostupné prístupným spôsobom a v prístupných formátoch, ako sú uvedené vyššie v pravidle 4.1 (b);

d)     Zabezpečia, aby oznámenia a informácie obsahovali zrozumiteľné informácie o tom, ako postup funguje, čo možno očakávať v priebehu procesu, čo sa od osoby očakáva, kde možno získať pomoc s porozumením procesu a právam osoby v procese, v jazyku, ktorý nie je iba opakovaním štatútu, nariadenia, politiky alebo usmernenia – napríklad jednoduchý jazyk;

e)     Zabezpečia, aby bola v reálnom čase k dispozícii podpora pre jednotlivcov, ktorí potrebujú pomoc, aby porozumeli oznámeniam a informáciám napríklad poskytnutím tlmočníkov, sprievodcov, predčitateľov, sprostredkovateľov a iných foriem podpory.

Zásada 5.

Osoby so zdravotným postihnutím majú nárok na všetky hmotnoprávne a procesné záruky uznané v medzinárodnom práve na rovnom základe s ostatnými a štáty musia zabezpečiť nevyhnutné podmienky na zabezpečenie riadneho procesu

Usmernenia

5.1.        Štáty zabezpečia, aby sa všetky hmotnoprávne a procesné záruky uznané v medzinárodnom práve, či už v trestných, občianskych alebo správnych konaniach vrátane prezumpcie neviny a práva nevypovedať, poskytovali všetkým osobám so zdravotným postihnutím na rovnom základe s ostatnými. V prípade potreby musia mať procesné úpravy k dispozícii všetky osoby so zdravotným postihnutím vrátane podozrivých a obvinených osôb, ktoré potrebujú pomoc, aby sa mohli účinne zúčastňovať na vyšetrovaní a súdnych konaniach.

5.2.        Podľa toho štáty:

a)  Zabezpečia, aby sa podozrivé a obvinené osoby so zdravotným postihnutím považovali za nevinné, pokiaľ sa ich vina nepreukáže v súlade so zákonom;

b)  Zabezpečia, aby sa podozrivým alebo obvineným osobám so zdravotným postihnutím poskytovali prístupné a zrozumiteľné informácie o ich právach vrátane práva neobviňovať sa;

c)  Zabezpečia, aby pri všetkých interakciách s osobami prvého kontaktu mali osoby so zdravotným postihnutím právo na ochranu pred diskrimináciou a akýmkoľvek použitím sily alebo nátlaku na základe zdravotného postihnutia, napríklad pozorované rozdiely v správaní alebo spôsobe komunikácie, aj prostredníctvom poskytovania primeranej podpory, ktorá nesúvisí a nie je závislá od zapojenia polície alebo orgánov činných v trestnom konaní;

d)  Zabezpečia poskytnutie procesných úprav pre osoby so zdravotným postihnutím v čase ich zadržania vrátane procesných úprav a komunikačnej podpory, a prípadne použitia techniky degresie na zabezpečenie všetkých záruk riadneho procesu a zabráneniu policajnému násiliu a týraniu;

e)  Navrhnú, uzákonia a implementujú zákony, nariadenia, usmernenia, postupy a politiky na ochranu osôb so zdravotným postihnutím pred vykorisťovaním z dôvodu ich zdravotného postihnutia v ktorejkoľvek fáze súdneho procesu;

f)   Zabezpečia dostupnosť procesných úprav vrátane podpory efektívnej účasti, aby si osoby so zdravotným postihnutím mali právo na rovnom základe ako ostatní zvoliť, ako sa budú brániť;

g)  Zabezpečia, aby zdravotná starostlivosť a psychosociálna podpora boli na žiadosť osôb so zdravotným postihnutím k dispozícii na základe ich slobodného a informovaného súhlasu bez ohľadu na výsledok akejkoľvek policajnej akcie alebo súdneho konania a neboli podmienené dohodou o vine a treste, priznaním alebo odsúdením.

Zásada 6.

Osoby so zdravotným postihnutím majú právo na dostupnú právnu pomoc

Usmernenia

6.1.        Na zaručenie práva na spravodlivý proces poskytnú štáty bezplatnú alebo finančne dostupnú právnu pomoc deťom so zdravotným postihnutím vo všetkých veciach a všetkým ostatným osobám so zdravotným postihnutím vo všetkých právnych konaniach a konaniach týkajúcich sa porušovania ľudských práv alebo základných slobôd alebo v tých, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť takéto práva alebo slobody, najmä právo na život, slobodu, osobnú integritu, majetok, primerané bývanie, autonómiu rozhodovania a integritu rodiny. Právna pomoc musí byť kompetentná a k dispozícii včas osobám so zdravotným postihnutím, aby sa mohli rovnako zúčastňovať na akýchkoľvek právnych konaniach.

6.2.        Za týmto účelom štáty:

a)    Prijmú a implementujú zákony, nariadenia, politiky, usmernenia a postupy, ktoré poskytnú právo na právnu pomoc vo všetkých súdnych a kvázi súdnych konaniach bez ohľadu na úlohu osôb so zdravotným postihnutím v procese alebo na možné dôsledky alebo výsledky;

b)    Vytvoria fondy a implementujú programy právnej pomoci s cieľom poskytnúť bezplatné právne zastupovanie osobám, ktoré si nemôžu dovoliť právnu pomoc vrátane osôb so zdravotným postihnutím, a to minimálne v záležitostiach, v ktorých im hrozí:

                                                 i.    Strata na živote alebo slobode, vrátane väznenia, zadržania, umiestnenia v ústavnom zariadení, nútené alebo nedobrovoľné lekárske ošetrenie (napr. sterilizácia) alebo nedobrovoľná hospitalizácia; strata spôsobilosti na právne úkony (napr. poručníctvo); alebo strata rodinnej integrity stratou rodičovských alebo opatrovateľských práv;

                                                ii.    Strata bývania, prístrešia alebo majetku;

                                               iii.    Akákoľvek iná situácia vrátane všetkých trestných vecí, ktoré neprinášajú riziko väznenia, malých sporov a občianskoprávnych prípadov, v ktorých môže byť osoba so zdravotným postihnutím znevýhodnená pri komunikácii, rozumieť alebo byť porozumená v tomto procese;

c)    Zabezpečiť, aby popri záležitostiach uvedených vyššie v usmernení 6.2 písm. b) bola osobám so zdravotným postihnutím k dispozícii bezplatná právna pomoc za podmienok, ktoré nie sú menej výhodné ako podmienky pre osoby bez zdravotného postihnutia, a to prinajmenšom kedykoľvek je to individuálne potrebné ako procedurálna úprava;

d)    Zabezpečiť okrem právnej pomoci aj prístup k právnemu poradenstvu napríklad prostredníctvom telefónnych služieb alebo služieb digitálnej brány, základných právnych služieb a online právnej pomoci, podľa potreby s využitím asistenčných technológií;

e)    Zrušiť alebo zmeniť a doplniť akékoľvek zákony, nariadenia, politiky, pokyny alebo postupy, ktoré obmedzujú spôsobilosť na právne úkony osôb so zdravotným postihnutím, konkrétne najať si a inštruovať právnika;

f)     Zabezpečiť jednoduchý prístup k právnej pomoci odstránením všetkých administratívnych, komunikačných a fyzických prekážok brániacich tomuto prístupu;

g)    Zabezpečiť, aby špecializované služby pre obete (napr. jednotky pre rodovo podmienené násilie) boli rovnako prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím;

h)   Zabezpečiť právnym zástupcom procesné úpravy, ako sú tlmočníci, asistenčné technológie a sprostredkovatelia, alebo prostriedky potrebné na získanie týchto úprav, na podporu efektívnej komunikácie s klientmi, svedkami a inými osobami so zdravotným postihnutím pri výkone ich profesionálnych povinností;

i)     V prípade potreby zmeniť a doplniť etické a ďalšie príslušné predpisy platné pre právnikov, aby od nich vyžadovali, aby rešpektovali a obhajovali vôľu a preferencie svojich klientov so zdravotným postihnutím a aby sa riadili ich výslovnými pokynmi; akékoľvek zákony, nariadenia, zásady, usmernenia alebo praktiky, ktoré sú v rozpore s týmito požiadavkami, by mali byť zrušené alebo zmenené a doplnené;

j)      Zrušiť alebo zmeniť a doplniť všetky zákony, nariadenia, zásady, pokyny a postupy, ktoré ukladajú náhradné rozhodovanie v súdnych konaniach vrátane tých, ktoré umožňujú menovanie osôb s rozhodovacími právomocami proti vôli osôb so zdravotným postihnutím (napr. poručníci na súdnom procese, blízki priatelia a podobné konštrukcie); alebo rozhodnutia prijaté na základe „najlepšieho záujmu“ dotknutých osôb, na rozdiel od ich vlastnej vôle a preferencií;

k)    Poskytovať bezplatnú právnu pomoc a podporu všetkým osobám so zdravotným postihnutím, ktoré zažili násilie, najmä ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím vrátane odbornej pomoci obetiam, rád o zákonných právach a pomoci pri hlásení trestných činov a začatí súdneho konania.

Zásada 7.

Osoby so zdravotným postihnutím majú právo podieľať sa na výkone spravodlivosti na rovnom základe s ostatnými

Usmernenia

7.1.        Právo na rovný prístup k spravodlivosti vyžaduje, aby osoby so zdravotným postihnutím mali možnosť priamo sa zúčastňovať na rozhodovacích procesoch a byť zapojené do rôznych úloh pri výkone spravodlivosti na rovnom základe s ostatnými. Štáty by mali zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli v justičnom systéme bez diskriminácie konať ako sudcovia, právnici, prokurátori, svedkovia, porotcovia, experti a súdni úradníci.

7.2.        Za týmto účelom musia vlády, zákonodarné orgány a ďalšie orgány vrátane súdnych rád a iných nezávislých súdnych orgánov a nezávislých samosprávnych právnych profesijných orgánov prijať v rámci svojich úloh tieto úlohy:

  1. Odstrániť prekážky, ktoré bránia alebo odrádzajú osobám so zdravotným postihnutím venovať sa profesiám súvisiacim so systémom spravodlivosti, napríklad:

                                          i.    zabezpečenie primeraných úprav počas všetkých právnych a so spravodlivosťou súvisiacich vzdelávacích programov;

                                        ii.    zabezpečenie primeraných úprav počas certifikačných a licenčných skúšok alebo procesov;

                                       iii.    zákaz otázok týkajúcich sa zdravia a zdravotného postihnutia v žiadostiach o prijatie do právnických pozícií a na miesta v justičnom systéme;

                                       iv.    zabezpečenie toho, aby všetky zariadenia a štruktúry v justičnom systéme boli univerzálne prístupné pre pracovníkov so zdravotným postihnutím.

  1. Odstrániť všetky bariéry súvisiace so zdravotným postihnutím vrátane právnych predpisov, ktoré bránia osobám so zdravotným postihnutím byť sudcami alebo porotcami alebo pôsobiť v iných justičných pozíciách;
  2. Zabezpečiť rovnú účasť osôb so zdravotným postihnutím na porotcovskom systéme poskytovaním všetkej potrebnej podpory, primeraných úprav a procesných úprav;
  3. úzko konzultovať s osobami so zdravotným postihnutím a s ich reprezentatívnymi organizáciami a aktívne ich zapájať do všetkých diskusií a rozhodovaní o otázkach týkajúcich sa spravodlivosti, napríklad poskytovaním zmysluplnej účasti v radách, výboroch, komisiách, trestných senátoch a poradenských organizáciách a organizáciách dohľadu;
  4. Zhromažďovať disagregované údaje o účasti osôb so zdravotným postihnutím v justičnom systéme a pomocou týchto údajov rozvíjať a implementovať stratégie na reformu politík, postupov a právnych predpisov s cieľom zabezpečiť rovný prístup k spravodlivosti.

Zásada 8.

Osoby so zdravotným postihnutím majú právo nahlásiť sťažnosť a začať súdne konanie vo veci porušenia ľudských práv a zločinov, nechať ich prešetriť vrátane účinných prostriedkov nápravy.

Usmernenia

8.1.        Štáty musia mať prístupné, ľahko použiteľné, transparentné a účinné mechanizmy pre jednotlivcov na nahlasovanie sťažností na porušovanie ľudských práv a trestných činov. Sťažnosti u rozhodcov a súdov musia viesť k individualizovaným opravným prostriedkom, ktoré môžu zahŕňať zadosťučinenie a odškodnenie.

8.2.        Podľa toho štáty majú:

Mechanizmy na vybavovanie sťažností

a)    Vytvoriť mechanizmy na vybavovanie sťažností, napríklad vnútroštátne inštitúcie pre ľudské práva, súdy a správne orgány, s právomocou prijímať sťažnosti od osôb so zdravotným postihnutím a ďalších osôb vrátane sťažností týkajúcich sa diskriminácie na základe zdravotného postihnutia a nariadiť nápravu;

b)    Zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mohli trestné oznámenia podávať rovnako ako ostatní;

c)    Zabezpečiť prístupnosť mechanizmov podávania civilných a trestných oznámení, napríklad pomocou horúcich liniek a elektronických služieb na podávanie sťažností;

d)    Poskytovať dobrovoľné alternatívne mechanizmy riešenia sporov, ako je zmierovanie, mediácia, arbitráž a restoračná justícia;

e)    Zabezpečiť, aby mechanizmy podávania sťažností a vyšetrovanie boli rodovo citlivé, aby sa zaručilo, že obete rodovo motivovaného násilia sú schopné a ochotné bezpečne sa prihlásiť;

f)     Zabezpečiť, aby špeciálne ochranné jednotky (napr. tie, ktoré sa zaoberajú rodovo podmieneným násilím, trestnými činmi z nenávisti, deťmi a obchodovaním s ľuďmi) boli prístupné osobám so zdravotným postihnutím a aby reagovali na ich potreby;

g)    Zabezpečiť, aby mechanizmy, ak je to vhodné a žiaduce, zabezpečovali anonymitu a dôvernosť;

Reakcia na závažné, systematické, skupinové alebo rozsiahle porušenia

h)    Zabezpečiť, aby systémy sťažností a súdny systém boli schopné odhaliť a reagovať na závažné, systematické, skupinové a rozsiahle porušovanie ľudských práv napríklad prostredníctvom hromadných žalôb, žalôb vo verejnom záujme, verejných vyšetrovaní a stíhaní na základe sťažnosti alebo z iniciatívy samotného systému;

Vyšetrovania

i)     Zabezpečiť, aby všetci vyšetrovatelia vrátane úradníkov činných v trestnom konaní boli informovaní o právach osôb so zdravotným postihnutím a boli v priebehu vyšetrovania upozorňovaní na potenciálnu potrebu procesných úprav, ak sa vyšetrovania týkajú osôb so zdravotným postihnutím;

j)      Zabezpečiť, aby bol v prípade potreby do procesu vyšetrovania zapojený sprostredkovateľ alebo iná vhodná tretia strana;

k)    Zabezpečiť, aby v prípade práce s obeťami so zdravotným postihnutím úradníci činní v trestnom konaní vyhodnocovali riziko ďalšieho vystavenia obetí útokom a či sú potrebné dobrovoľné ochranné opatrenia (napríklad bezpečné útočisko);

Nápravné prostriedky

l)     Zabezpečiť, aby v trestnoprávnom kontexte boli tí, ktorí zneužívajú alebo inak týrajú osoby so zdravotným postihnutím, stíhaní a prípadne odsúdení alebo aby na nich bolo uvalené iné účinné sankcie;

m)  Zabezpečiť, aby existovali účinné nápravné prostriedky proti porušovaniu ľudských práv vrátane práva na slobodu pred diskrimináciou na základe zdravotného postihnutia a práv na reštitúciu, kompenzáciu, rehabilitáciu, satisfakciu a záruky proti opakovaniu. Takéto nápravné prostriedky by mali okrem iného:

  1. byť vymožiteľné, individualizované a prispôsobené potrebám navrhovateľov;
  2. zabezpečiť, aby boli obete chránené pred opakovaným porušovaním ich ľudských práv;
  3. byť úmerné závažnosti porušení a okolnostiam každého prípadu;
  4. byť poskytované tak, že pre akékoľvek rehabilitačné opatrenia sa vyžaduje slobodný a informovaný súhlas jednotlivca;
  5. riešiť systémovú povahu porušovania ľudských práv.

Zásada 9

Účinné a spoľahlivé monitorovacie mechanizmy zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri podpore prístupu k spravodlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím.

Usmernenia

9.1.        Štáty sú povinné určiť nezávislé rámce na podporu, ochranu a monitorovanie vykonávania práv osôb so zdravotným postihnutím a ich rovného prístupu k spravodlivosti. Na zabezpečenie nezávislého monitorovania štáty poskytnú potrebné mandáty a zdroje zavedeným monitorovacím mechanizmom alebo ak neexistujú,vytvoria nové.

9.2.        Štáty by preto mali uskutočniť nasledujúce kroky:

a)    Určiť nezávislé monitorovacie mechanizmy v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím vrátane zriadenia a udržiavania vnútroštátnych inštitúcií pre ľudské práva v súlade so zásadami týkajúcimi sa postavenia vnútroštátnych inštitúcií pre presadzovanie a ochranu ľudských práv (Parížske princípy) s mandátom monitorovať vykonávanie dohovoru;

b)    Zabezpečiť, aby všetky monitorovacie mechanizmy mali inštitucionálnu, finančnú a politickú nezávislosť;

c)    Podporovať pravidelnú výmenu informácií medzi monitorovacími mechanizmami s cieľom identifikovať výzvy a implementovať stratégie na riešenie spoločných problémov;

d)    Zabezpečiť zmysluplnú účasť osôb so zdravotným postihnutím a ich reprezentatívnych organizácií na navrhovaní a vykonávaní nezávislých monitorovacích mechanizmov;

e)    Zahrnúť mandát na aktívne monitorovanie a identifikáciu porušovania práv osôb so zdravotným postihnutím, najmä osôb zbavených slobody a umiestnených v ústavných zariadeniach;

f)     Zahrnúť mandát nezávislých monitorovacích mechanizmov na zhromažďovanie a verejné hlásenie údajov o porušovaní ľudských práv vrátane prekážok prístupu k spravodlivosti;

g)    Zabezpečiť mandát a financovanie na zvyšovanie povedomia o prístupe k zdravotnému postihnutiu založenom na ľudských právach a na tento účel podporovať programy odbornej prípravy.

Zásada 10.

Všetci, ktorí pracujú v justičnom systéme, musia mať k dispozícii programy zvyšovania povedomia a odbornej prípravy zamerané na práva osôb so zdravotným postihnutím, najmä v súvislosti s prístupom k spravodlivosti.

Usmernenia

10.1.     Štáty musia odstrániť prekážky k prístupu k spravodlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím poskytovaním školení o právach osôb so zdravotným postihnutím všetkým úradníkom v oblasti spravodlivosti vrátane polície, súdnych úradníkov, právnikov, zdravotníckych pracovníkov, súdnych znalcov, odborníkov v službách obetí, sociálnych pracovníkov a probačných pracovníkov, personálu väzby a zadržiavania mládeže

10.2.     Za týmto účelom musia vlády, zákonodarné orgány a ďalšie orgány vrátane súdnych rád a iných nezávislých súdnych riadiacich orgánov a nezávislých samosprávnych právnych profesijných orgánov prijať v rámci svojich kompetencií nasledujúce opatrenia:

  1. Prijať a implementovať zákony, nariadenia, politiky, usmernenia a postupy, ktoré vytvárajú právny záväzok pre všetky osoby, ktoré pôsobia v rámci výkonu spravodlivosti, zúčastňovať sa školení o právach osôb so zdravotným postihnutím na ľudsko-právnom základe a o poskytovaní úprav v súlade s usmernením 10.2 písm. j);
  2. Priebežne poskytovať školenie všetkým pracovníkom v oblasti výkonu spravodlivosti, a to aj prostredníctvom vnútroštátnych inštitúcií pre ľudské práva a reprezentatívnych organizácií osôb so zdravotným postihnutím;
  3. Zabezpečiť, aby sa osoby so zdravotným postihnutím a ich reprezentatívne organizácie zúčastňovali na vývoji a prezentácii všetkých školení uvedených v týchto usmerneniach;
  4. Monitorovať a hodnotiť odbornú prípravu a zabezpečovať účasť a aktívne zapojenie reprezentatívnych organizácií osôb so zdravotným postihnutím do tohto monitorovania a hodnotenia;
  5. Zaviesť stratégie zvyšovania povedomia, ktoré zahŕňajú vzdelávacie programy a mediálne kampane založené na ľudsko-právnom modeli zdravotného postihnutia pre všetkých súdnych úradníkov, zákonodarcov, tvorcov politík a úradníkov činných v trestnom konaní s cieľom eliminovať predsudky a podporovať uznávanie práv;
  6. Sprístupniť školiace príručky pre všetkých, ktorí sú súčasťou systému spravodlivosti, najmä pre policajtov, prokuratúru a súdnych úradníkov;
  7. Využívať odbornú prípravu na oboznámenie policajných dôstojníkov vrátane osôb prvého kontaktu a vyšetrovateľov, pracovníkov prokuratúry a súdnych úradníkov s osvedčenými postupmi v interakciách s osobami so zdravotným postihnutím vrátane reakcií, správania a vhodného prispôsobenia;
  8. Vypracúvať, financovať a implementovať usmernenia a školenia právnikov a študentov práva o právach osôb so zdravotným postihnutím a procesných úpravách v súlade s usmernením 10.2 písm. j);
  9. Poskytnúť osobám so zdravotným postihnutím a ich rodinám školenie a prístup k informáciám o právach, opravných prostriedkoch, nárokoch na nápravu a právnom procese;
  10. Zabezpečiť, aby boli programy odbornej prípravy komplexné a zaoberali sa minimálne týmito témami:

                                                   i.   faktory alebo vlastnosti systému, ktoré môžu viesť k prekážkam pre osoby so zdravotným postihnutím;

                                                  ii.   odstraňovanie prekážok brániacich prístupu osôb so zdravotným postihnutím k spravodlivosti;

                                                 iii.   Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a ľudsko-právny model zdravotného postihnutia;

                                                 iv.   uznanie faktu, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo na uznanie ako osoby pred zákonom vrátane boja proti škodlivým stereotypom a predsudkom na základe rodu a zdravotného postihnutia;

                                                  v.   povinnosť rešpektovať právnu spôsobilosť osôb so zdravotným postihnutím vrátane právnej agendy a postavenia;

                                                 vi.   komunikačné zručnosti vrátane identifikácie potreby zapojiť odborníkov do komunikačnej pomoci;

                                               vii.   deeskalácia situácií a predchádzanie použitiu sily;

                                              viii.   procesné úpravy;

                                                 ix.   Primerané úpravy;

                                                  x.   boj proti zvýhodňovaniu osôb bez zdravotného postihnutia a prekonávanie predsudkov voči osobám so zdravotným postihnutím;

                                                 xi.   sexuálne, reprodukčné a rodinné práva;

                                               xii.   viacnásobné formy diskriminácie na základe zdravotného postihnutia a iných dôvodov vrátane rodu, statusu domorodca, rasy, sexuálnej orientácie, migračného postavenia, menšín a znevýhodnených spoločenstiev a chudoby;

                                              xiii.   uvedomenie si a porozumenie právu osôb so zdravotným postihnutím na rovný prístup k informáciám.

Doplnkové zdroje

Referenčné dokumenty a štandardy špecifické pre zdravotné postihnutie

Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím, všeobecný komentár č. 1 (2014) k čl. 12 Rovnosť pred zákonom

Všeobecný komentár č. 2 (2014) k čl. 9Prístupnosť.

Všeobecný komentár č. 3 (2016) k čl. 6 Ženy.

Všeobecný komentár č. 6 (2018) k čl. 5 Rovnosť a nediskriminácia.

Všeobecný komentár č. 7 (2018) k účasti osôb so zdravotným postihnutím vrátane detí so zdravotným postihnutím prostredníctvom ich reprezentatívnych organizácií na vykonávaní a monitorovaní dohovoru.

Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (2006)

Flynn, Eilionóir, and others, Final Report: Access to Justice of Persons with Disabilities. Galway: Centre for Disability Law and Policy, National University of Ireland, Galway, 2019. (záverečná správa: Prístup osôb so zdravotným postihnutím k spravodlivosti.)

G3ict (Global Initiative for Inclusive Information and Communication Technologies), Inclusive courts checklist. Atlanta, 2020. (kontrolný zoznam pre inkluzívne súdy)

United Nations, General Assembly, Rights of persons with disabilities. 9 August 2016. A/71/314. (Valné zhromaždenie OSN, Práva osôb so zdravotným postihnutím)

Sexual and reproductive health and rights of girls and young women with disabilities. 14 July 2017. A/72/133. (Sexuálne a reprodukčné zdravie a práva dievčat a mladých žien so zdravotným postihnutím)

United Nations, Human Rights Council, Report of the Special Rapporteur on the rights of persons with disabilities. 12 January 2016. A/HRC/31/62. (Správa osobitného spravodajcu pre práva osôb so zdravotným postihnutím)

Report of the Special Rapporteur on the rights of persons with disabilities. 20 December 2016. A/HRC/34/58. (Správa osobitného spravodajcu pre práva osôb so zdravotným postihnutím)

Report of the Special Rapporteur on the rights of persons with disabilities. 12 December 2017. A/HRC/37/56. (Správa osobitného spravodajcu pre práva osôb so zdravotným postihnutím)

Right to access to justice under article 13 of the Convention on the Rights of Persons with Disabilities. 27 December 2017. A/HRC/37/25. (Právo na prístup k spravodlivosti podľa článku 13 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím)

Rights of persons with disabilities. 11 January 2019. A/HRC/40/54. (Práva osôb so zdravotným postihnutím)

United Nations, Office of the High Commissioner for Human Rights, Human rights indicators on the Convention on the Rights of Persons with Disabilities, article 13, 2020 (forthcoming). (Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ľudsko-právne Indikátory k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, článok 13, 2020 (pripravuje sa).)

Všeobecné referenčné dokumenty a štandardy o prístupe k spravodlivosti

Zmluvy (podľa roku prijatia)

International Convention on the Elimination of All Forms of Racial Discrimination (1965), articles 5 and 6. (Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie)

  • Committee on the Elimination of Racial Discrimination, general recommendation No. 31 (2005) on the prevention of racial discrimination in the administration and functioning of the criminal justice system. (Výbor pre odstránenierasovejdiskriminácie, všeobecné odporúčanie č. 31 (2005) o predchádzaní rasovej diskriminácii pri správe a fungovaní systému trestného súdnictva.)

International Covenant on Civil and Political Rights (1966), articles 2, 9, 14 and 26. (Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach)

Human Rights Committee, general comment No. 32 (2007) on the right to equality before courts and tribunals and to a fair trial. (Výbor pre ľudské práva, všeobecný komentár č. 32 (2007) o práve na rovnosť pred súdmi a na spravodlivý proces.

Convention on the Elimination of All Forms of Discrimination against Women (1979), articles 2 and 15. (Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien)

  • Committee on the Elimination of Discrimination against Women, general recommendation No. 33 (2015) on women’s access to justice. (Výbor pre odstránenie diskriminácie žien, všeobecný komentár č. 33 (2015) o prístupe žien k spravodlivosti.)

Convention against Torture and Other Cruel, Inhuman or Degrading Treatment or Punishment (1985), articles 13 and 14. (Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu)

  • Committee against Torture, general comment No. 3 (2012) on the implementation of article 14. (Výbor proti mučeniu, všeobecný komentár č. 3 (2012) k implementácii článku 14.)

Convention on the Rights of the Child (1989), articles 12, 23, 37 and 40 (Dohovor o právach dieťaťa)

  • Committee on the Rights of the Child, general comment No. 24 (2019) on children’s rights in the child justice system. (Výbor pre práva dieťaťa, všeobecný komentár č. 24 (2019) k právam detí v systéme súdnictva pre deti.

International Convention on the Protection of the Rights of All Migrant Workers and Members of Their Families (1990), articles 16 to 20. (Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín)

International Convention for the Protection of All Persons from Enforced Disappearance (2006), article 24. (Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred násilným zmiznutím)

Ďalšie medzinárodné nástroje (podľa roku prijatia)

Basic Principles on the Independence of the Judiciary (1985). (Základné princípy nezávislosti súdnictva)

Declaration of Basic Principles of Justice for Victims of Crime and Abuse of Power (1985). (Deklarácia základných zásad spravodlivosti pre obete trestných činov a zneužívania moci

United Nations Standard Minimum Rules for the Administration of Juvenile Justice (the Beijing Rules) (1985). (Štandardné minimálne pravidlá OSN pre správu súdnictva pre mladistvých (Pekinské pravidlá))

Body of Principles for the Protection of All Persons under Any Form of Detention or Imprisonment (1988). (Súbor zásad ochrany všetkých osôb vo väzbe alebo vo väzení)

Basic Principles on the Role of Lawyers (1990). (Základné princípy pre úlohu právnikov)

Guidelines on the Role of Prosecutors (1990). (Usmernenia o úlohe prokurátorov)

United Nations Standard Minimum Rules for Non-custodial Measures (the Tokyo Rules) (1990). (Štandardné minimálne pravidlá OSN pre neväzobné opatrenia (Tokijské pravidlá))

United Nations Rules for the Protection of Juveniles Deprived of their Liberty (1990). (Pravidlá OSN pre ochranu mladistvých pozbavených slobody)

Guidelines for Action on Children in the Criminal Justice System (1997). (Usmernenia pre opatrenia v oblasti trestného práva týkajúcich sa detí)

Basic Principles and Guidelines on the Right to a Remedy and Reparation for Victims of Gross Violations of International Human Rights Law and Serious Violations of International Humanitarian Law (2005). (Základné zásady a usmernenia k právu na nápravu a odškodnenie obetí hrubého porušenia medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a závažných porušení medzinárodného humanitárneho práva)

Updated set of principles for the protection and promotion of human rights through action to combat impunity (2005). (Aktualizovaný súbor zásad ochrany a podpory ľudských práv prostredníctvom boja proti beztrestnosti)

United Nations Declaration on the Rights of Indigenous Peoples (2007), articles 22 and 40. (Deklarácia OSN o právach domorodého obyvateľstva)

United Nations Rules for the Treatment of Women Prisoners and Non-custodial Measures for Women Offenders (the Bangkok Rules) (2010). (Pravidlá OSN pre zaobchádzanie s väznenými ženami a väzobné opatrenia pre páchateľky (Bangkocké pravidlá))

United Nations Principles and Guidelines on Access to Legal Aid in Criminal Justice Systems (2012). (Zásady a usmernenia OSN pre prístup k právnej pomoci v systémoch trestného súdnictva)

United Nations Standard Minimum Rules for the Treatment of Prisoners (the Nelson Mandela Rules) (Revised, 2015). (Štandardné minimálne pravidlá OSN pre zaobchádzanie s väzňami (pravidlá NelsonaMandelu) (revidované, 2015).)

Medzinárodné štandardy uplatniteľné v situáciách ozbrojených konfliktov:

ICRC Study of Customary International Humanitarian Law, Rule 100: “No one may be convicted or sentenced, except pursuant to a fair trial affording all essential judicial guarantees. (Štúdia Medzinárodného obyčajového humanitárneho práva (ICRC), pravidlo 100: „Nikto nesmie byť usvedčený alebo odsúdený, okrem prípadov, keď je to spravodlivé podľa súdneho procesu poskytujúceho všetky základné súdne záruky.“

1949 Geneva Convention III relative to the treatment of prisoners of war, articles 3, 102­108. (Ženevský dohovor III o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami, články 3, 102-108)

1949 Geneva Convention IV relative to the protection of civilian persons in time of war, articles 3, 5, 66, 71. (Ženevský dohovor z roku 1949 o ochrane civilných osôb v čase vojny, články 3, 5, 66, 71)

Protocol Additional to the Geneva Conventions of 12 August 1949, and relating to the Protection of Victims of International Armed Conflicts (Protocol I) (1977), Article 75(4). (Dodatkový protokol k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov (Protokol I (1977), Článok 75 (4))

Protocol Additional to the Geneva Conventions of 12 August 1949, and relating to the Protection of Victims of Non-International Armed Conflicts (Protocol II) (1977), Article 6. (Dodatkový protokol k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí vnútroštátnych ozbrojených konfliktov(Protokol II (1977), Článok 6)

Regionálne nástroje

African Charter on Human and People’s Rights (1986), Articles 7 and 26. (Africká charta ľudských práv (1986), články 7 a 26)

Principles and Guidelines on the Right to a Fair Trial and Legal Assistance in Africa (African Commission on Human and Peoples’ Rights, 2005). (Zásady a usmernenia o práve na spravodlivé súdne konanie a právnu pomoc v Afrike (Africká komisia pre ľudské práva a práva národov)

American Declaration of the Rights and Duties of Man (OAS General Assembly, 1948), Articles II, XVIII, XXVI. (Americká deklarácia práv a povinností človeka, 1948, články II, XVIII, XXVI)

American Convention on Human Rights (1969), Articles 8, 24 and 25. (Americký dohovor o ľudských právach (1969, články 8, 24, 25)

European Convention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms (1950), Articles 6 and 13. (Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950, články 6 a 13)

Smernica EÚ 2012/29, ktorou sa ustanovujú minimálne štandardy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov.

Arab Charter on Human Rights (2004), Articles 11 to 19, 23. (Arabská charta ľudských práv (2004), články 11-19, 23)