Problematikou volebného práva sa najviac zaoberáme v čase pred voľbami alebo v priebehu ich konania. Zamysleli ste sa nad tým, že niektorí ľudia nemôžu voliť? A prečo je to tak?
Z predchádzajúcej praxe môžem potvrdiť, že najviac sa obmedzenie volebného práva dotýkalo osôb so zdravotným postihnutím, konkrétne s oslabenými mentálnymi schopnosťami.
Analýza prekážok
Už v roku 2011 Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR (ďalej aj ako ZPMP v SR) upozorňovalo na rozpor vtedy platných zákonov o voľbách (účinné boli zákony, ktoré upravovali čiastkovo voľby – napr. voľbu do národnej rady, voľbu prezidenta republiky, voľbu do orgánov samosprávy, Európskeho parlamentu).
ZPMP v SR spracovalo analýzu prekážok výkonu volebného práva osobami s mentálnym a psycho-sociálnym postihnutím v Slovenskej republike a formulovalo návrhy na ich prekonanie.
Zamerali sa na prekážky podľa práva (de iure), na zákazy vyjadrené v práve, ktoré bránia dotknutým osobám zúčastniť sa volieb, ako aj na faktické prekážky (de facto), na chýbajúce prispôsobenie volebného procesu potrebám osôb so zdravotným postihnutím.
Automatický úkon
Najrozsiahlejší zákaz práva voliť sa vzťahoval na ľudí, ktorí sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Z monitoringu, ktorý sme na Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím zrealizovali na jeseň 2016, sme zistili, že k 30. 6. 2016 bol celkový počet ľudí, ktorí sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, 16 816.
Je zarážajúce, že títo ľudia boli vyčlenení z volebného práva úplne automaticky (zo zákona o voľbách), pritom žiadny súd neskúmal, či každý jeden človek z toho počtu 16 816 by chcel využiť svoje volebné právo.
Schopnosť voliť sa však v konaní o spôsobilosti na právne úkony neskúma, a to z jednoduchého dôvodu. Súdy o volebnom práve nemôžu samostatne rozhodovať. Nadužívanie pozbavenia spôsobilosti na právne úkony na úkor čiastočného obmedzenia spôsobilosti na právne úkony (z výstupov z monitoringu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím bolo zistené, že k 30. 6. 2016 bolo na Slovensku 1 100 osôb obmedzených spôsobilosti na právne úkony) spôsobilo, že väčšina týchto osôb voliť schopná je, respektíve by bola, keby im to bolo umožnené.
Skúmanie „volebných schopností“
Zákon č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý komplexne upravuje voľby do národnej rady, voľby do Európskeho parlamentu, voľbu prezidenta, ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, voľby do orgánov územnej samosprávy a spôsob vykonania referenda vyhláseného podľa voľby čl. 92 až čl. 99 ústavy do orgánov, umožnil vykonávať volebné právo osobám s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, avšak prevzal dovtedy platnú právnu úpravu tak, že plošne zachoval vylúčenie volebného práva pre osoby s pozbavenou spôsobilosťou na právne úkony.
Podľa § 4 písm. c) zákona je prekážkou práva voliť pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.
Tento zákon nadobudol účinnosť už v čase, keď Slovenská republika ratifikovala Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho Opčný protokol (ratifikovaný 25. 6. 2010).
V zmysle Dohovoru a jeho článku 29 – Účasť na politickom a verejnom živote“ v spojení s článkom 5 ods. 1 a 2 a článkom 12 ods.1 a 2 je akékoľvek obmedzenie volebného práva v rozpore s uvedenými článkami dohovoru a tiež v rozpore Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími medzinárodnými dohovormi (Ústavy Slovenskej republiky, čl. 3 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl.14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 25 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach v spojení s čl. 2 ods.1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 29 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v spojení s čl. 5 ods.1 a 2 a čl.12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a s čl. 39 ods.1 a 2 Charty základných práv Európskej únie).
Tuzemské súdy nemali ani v minulosti ani teraz možnosť v konaní o spôsobilosti na právne úkony osobitne rozhodovať o volebnom práve, a to ani na základe individuálneho skúmania „volebných schopností“.
Nemáme žiadne pochybnosti
Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) právo voliť nie je výsada, ktorá by patrila iba určitým privilegovaným skupinám. Základným princípom demokratického štátu je volebné právo, ktoré je všeobecné, t.j. prislúcha každému bez rozdielu postavenia v spoločnosti.
Ak by štát mal obmedziť volebné právo, môže tak urobiť výlučne výnimočne, so zachovaním princípu proporcionality.
Vďaka nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS2/2016 z 22. marca 2017 už nemáme žiadne pochybnosti, či je obmedzenie volebného práva v súlade alebo v rozpore s ústavou a citovanými medzinárodnými dohovormi.
Nález ústavného súdu bol vyhlásený v Zbierke zákonov dňa 31. 5. 2017. Týmto dňom strácajú účinnosť ustanovenia § 4 ods. b) a c) zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie tieto ustanovenia do súladu s citovanými článkami Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, strácajú po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.
Zuzana Stavrovská,
komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím