Celoslovenský zjazd organizácie, detský letný tábor či konferencia s účasťou zahraničných partnerov. To všetko naše združenia ľudí so zdravotným postihnutím z času na čas organizujú. Pri výbere ubytovacieho zariadenia sledujeme zvyčajne jeho bezbariérovosť, ochotu majiteľov zmieriť sa s prítomnosťou vodiacich psov, alebo jeho schopnosť navariť nám podľa našich špecifických zdravotných požiadaviek. Nad týmto všetkým potom tróni finančný aspekt. Rozpočet je väčšinou tesný ako maturitný oblek, takže dilema, kde sa naše podujatie uskutoční, sa často vyrieši sama. A teraz si predstavte, že by ste popri vyššie spomenutých kritériách pridali do rozhodovania ďalšie hľadisko – vlastnícke pozadie ubytovacieho zariadenia. Teda, zjednodušene povedané, ak je hotel v rukách nejakého nekalého podnikateľa, tak sa tam určite neubytujeme.
Vlastnícke vzťahy nemusíte zložito skúmať sami. Už dávno to robí mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (ďalej len Transparency) v rámci iniciatívy Kto vlastní Slovensko? – Who owns Slovakia?, ktorú nájdete na tejto adrese. V Transparency správne usúdili, že by projekt mohol zaujať aj medzinárodnú porotu ceny SozialMarie a prihlásili sa. Ako nám povedala Zuzana Grochalová z tejto mimovládky, k účasti v súťaži ich inšpiroval minuloročný úspešný projekt slovensko.digital. S iniciatívou Kto vlastní Slovensko napokon získali druhú hlavnú cenu s odmenou 10 000 €.
A ako táto zvláštna mapa zariadení vznikla? V Transparency sa dlhodobo venujú boju proti korupcii. Ich práca so sebou prináša účasť na rôznych konferenciách, stretnutiach či pracovných obedoch, ktoré sa väčšinou odohrávajú v hoteloch, reštauráciách a penziónoch. Bežný smrteľník by v tom možno videl len príjemnú stránku práce, ale v Transparency si časom uvedomili konflikt záujmov. Veď takéto priestory neraz vlastnia ľudia s korupčnými kauzami, mafiánskymi praktikami či inými etickými prešľapmi. Rozprávať sa v tak pochybnom prostredí o boji proti korupcii by bolo prinajmenšom protirečivé. „Keď sme organizátorom povedali, že na stretnutie prídeme radi, ale nie do týchto priestorov, často nám odpovedali, že nevedeli, kto ten hotel vlastní,“ hovorí Zuzana Grochalová. Preto v Transparency začali tvoriť mapu, na ktorej bolo najprv zakreslených 600 hotelov. V druhej várke pridali ďalších 300 zariadení cestovného ruchu. Nájdete tam kúpele, lyžiarske a golfové strediská či aquaparky. Podľa čoho sa zariadenia hodnotia, to si už ľahko nájdete na internete. Kritériá sú naozaj podrobné. Zaujímavejšia je otázka, či sme na Slovensku ochotní riadiť sa nejakou mapou transparentnosti, pretože ukazovateľ ceny býva pre nás naozaj často rozhodujúci. Výsledky prieskumu verejnej mienky na túto tému ukázali, že vlastnícke pozadie je kritériom, ktoré by Slováci určite zvážili. Čoraz viac ľudí si podľa Zuzany Grochalovej uvedomuje, že zariadenia cestovného ruchu môžu byť pre niekoho spôsobom, ako preprať peniaze, alebo ako si očistiť reputáciu. A čo samotní hotelieri? Pocítili v dobrom, keď sa na mape ukázali ako transparentní? „Mali sme spätnú väzbu od majiteľa hotela z Bojníc. O existencii takejto mapy vôbec nevedel. Upozornili ho na ňu hostia, ktorí si ho na jej základe vybrali. Niektorí kolegovia nám už hlásia, že predtým, ako niečo zarezervujú, pozrú si našu mapu a snažia sa zistenia zosúladiť so svojím rozpočtom. Odozvy máme aj od odborníkov. Bývalý predseda našej správnej rady, ktorý je teraz aktívny v pláne obnovy, nám povedal, že keď dostane pozvánku na pracovné stretnutie, pozrie si, v akých priestoroch sa má odohrať a jedným z dôvodov odmietnutia účasti môže byť aj to, že dané zariadenie má na našej mape zlé hodnotenie.“
Máme vôbec na Slovensku dosť zariadení, ktoré sa ocitnú v lepšej polovici hodnotenia transparentnosti? Podľa Zuzany Grochalovej určite áno. „Väčšinu zariadení vlastnia ľudia podnikajúci férovo, ktorí nemajú dlhy voči štátu, nie sú spájaní s korupčnými praktikami či privatizérskymi kauzami. Nie je teda až také ťažké vybrať si bezproblémové zariadenie. Pravda, sú segmenty, kde je to trochu náročnejšie, napríklad pri lyžiarskych strediskách či golfových areáloch, ale aj tam sa to dá.“
Možno pripravujete podujatie vašej organizácie alebo si len plánujete dovolenku na Slovensku. Aspoň pre zaujímavosť nezaškodí, ak sa popri portáloch ako Booking či Airbnb pozriete aj na mapu Transparency. Ktovie, možno to vyjde tak, že ubytovanie bude bezbariérové, blind friendly, cenovo prístupné a ešte aj transparentné.
V aktuálnom ročníku SozialMarie sa hodnotilo 288 projektov zo 6 krajín. Ocenenie napokon dostalo pätnásť výnimočných sociálno-inovatívnych iniciatív z Česka, Chorvátska, Maďarska, Rakúska a Slovenska. Prvú cenu získal maďarský projekt Dlhý rebrík. V odľahlom regióne krajiny sa rozhodli, že namiesto vlastnenia budú poľnohospodárske a záhradnícke vybavenie zdieľať. Šetrí to peniaze aj životné prostredie. Tretí boli opäť Maďari s projektom bojujúcim proti pôrodníckemu násiliu. Rómskym ženám v ňom poskytujú duly a podporujú ich nezávislosť.
Prvá výzva ceny SozialMarie bola zverejnená v roku 2004. Popri finančnej odmene je SozialMarie verejnou platformou sociálnych inovácií v strednej a východnej Európe. Stačí si len prelistovať úspešné projekty z minulých ročníkov a už to vás môže inšpirovať. Zriaďovateľom ceny je súkromná nadácia Unruhe Privatstiftung, ktorú založili Wanda Moser-Heindlová a jej manžel Friedrich Moser. Medzi hlavné hodnotiace kritériá SozialMarie patrí nielen nový prístup k riešeniu sociálnych problémov, ale aj rozsah pokrytia a zapojenie rôznych cieľových skupín, efektivita realizácie projektu a tiež jeho úloha ako vzoru pre ostatných.
Red.