Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím má šesťdesiat rokov

Spojenú školu na Mokrohájskej ulici v Bratislave, ktorú navštevujú najmä deti s telesným postihnutím, pravdepodobne poznáte. Nie každý však vie, že v jej rozľahlom areáli už šesťdesiat rokov sídli aj Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím. Ide o jediné špecializované zariadenie svojho druhu na Slovensku. Poskytuje komplexnú sociálnu, pracovnú a liečebnú rehabilitáciu a starostlivosť občanom so zdravotným znevýhodnením. Zohráva jedinečnú rolu pri integrácii ľudí so zdravotným znevýhodnením na trhu práce. Inštitút tvoria Centrum sociálnej a pracovnej rehabilitácie a Stredná odborná škola pre žiakov s telesným postihnutím.

O Centre sme sa pred časom dozvedeli od niekoľkých ľudí, ktorým rôznym spôsobom pomohlo. Preto sme sa tam vybrali a porozprávali s jeho vedúcou Andreou Kozovou.

„Klientom poskytujeme posúdenie ich zostatkového pracovného potenciálu. Pomáhame im zorientovať sa, v čom sú dobrí a ak sa to dá, nájsť si novú profesiu, v ktorej by mohli byť úspešní.“ V Centre zároveň dokážu pomôcť v komunikácii s úradmi, napríklad pri vybavovaní si preukazu ŤZP, kompenzačných pomôcok či rôznych príspevkov. K dispozícii je aj posudkový lekár, ktorý klientov v opodstatnených prípadoch nasmeruje do sociálnej poisťovne, kde si môžu vybaviť invalidný dôchodok.

S Andreou Kozovou sa rozprávame o príbehoch ľudí, ktorým v zariadení pomohli pracovne sa nadýchnuť: „Spomenula by som 28-ročnú Luciu. Zaradili sme ju do našich skupinových aktivít a takisto do dielne, kde trénujeme základné pracovné návyky a zručnosti. Lucka sa nám osvedčila a zároveň nám v tom čase vypadla pani upratovačka. Luciu sme teda zamestnali na dohodu. Následne sa nám ozval obchodný reťazec, že majú voľné miesto. Naša klientka už pracuje tam.“

Služby Centra sa poskytujú bezplatne, a to individuálnou alebo skupinovou formou. Môže ich využívať každý občan s vrodeným alebo získaným telesným postihnutím, chorý či zdravotne oslabený. Prichádzajú aj tí, ktorí majú poruchy sluchu, zraku či špecifické poruchy učenia. „Zdrojom našich klientov sú často úrady práce,“ približuje Andrea Kozová. „Zároveň spolupracujeme s rôznymi zariadeniami sociálnych služieb, ale neraz nám klienta odporučí aj jeho psychológ či psychiater.“ Veľa ľudí v práci cíti, že začína byť nad ich sily, že ich psychicky vyčerpáva, že, ako sa hovorí, vyhorievajú. Inštitút pomáha aj im, podmienkou je však zdravotné znevýhodnenie.

Na obrázku vidíme oddychový kútik so stoličkami a stolmi, na ktorých sú menšie izbové kvety. V zadnej časti sa nachádza fotela a akvárium.
Vnútorné priestory Centra na Mokrohájskej ulici v Bratislave. Foto: Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím

Klára pred príchodom do Centra už pracovné skúsenosti mala. V dielni tvorila výrobky zo sadry, krížiky z dreva a súbežne s tým pracovala na tvorbe svojho pracovného životopisu, trénovala si komunikáciu s potenciálnym zamestnávateľom, aby zvládla pohovor. To sa aj podarilo a Klára nastúpila do práce na polovičný úväzok. „Nie je zlé začať najprv takto pozvoľna,“ hovorí Andrea Kozová. „Ak to zdravotný stav umožní, časom sa dá úväzok rozšíriť.“

Prácu vďaka Centru získal aj Rudolf: „Nasmerovali ma sem z mojej niekdajšej školy. Podarilo sa nájsť mi robotu v záhradníctve, kde sa mi páčilo, no potom prišiel koniec sezóny, bolo málo práce, tak som musel ostať doma. Opäť som začal dochádzať do Centra, chodím sem pravidelne, robím rôzne veci na udržanie si pracovných návykov a spolu hľadáme ďalšiu prácu.“

Dvaja pracovníci so zdravotným postihnutím vybaľujú v sklade odevov oblečenie a umiestňujú ho na vešiakový rám.
Práca v sklade s oblečením. Foto: Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím

Centrum v roku 2020 získalo akreditáciu individuálnej praktickej rehabilitácie pre občanov so zdravotným postihnutím pre výučbu fyzioterapeutov v špecializačnom štúdiu Ergoterapia. Podľa slov riaditeľa Dušana Piršela je Inštitút vyjadrením sociálnej zodpovednosti štátu pri integrácii zdravotne znevýhodnených do spoločnosti. Stredobodom ich snáh je preto celostný prístup ku klientom. „To znamená, že okrem pedagogicko-výchovnej rehabilitácie poskytujeme našim klientom so zdravotným znevýhodnením aj voľnočasovú, liečebnú, pracovnú a sociálnu rehabilitáciu. Komplexná rehabilitácia nie je dôležitá len pre našich klientov, ale predstavuje výhodu pre štát a celú spoločnosť. Klient so zdravotným znevýhodnením sa stáva menej závislým na podpore štátu a zároveň štát neprichádza o jeho potenciál, ktorý vie spoločnosti priniesť,“ uvádza Piršel.

Súčasťou Inštitútu je aj Stredná odborná škola pre žiakov s telesným postihnutím. Žiaci tam môžu študovať v trojročných a štvorročných študijných odboroch, v dvojročných nadstavbových študijných odboroch a v dvojročnom pomaturitnom štúdiu, ako sú napríklad mechanik počítačových sietí, kozmetik, polygraf – knihár, zlatník a klenotník či elektromechanik. V súčasnosti na škole študuje približne 135 študentov.

Red.