03 – Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO – NOVA)

Program hnutia OĽaNO – NOVA za lepší život ľudí so zdravotným postihnutím

Za tvorbu programu a za pokrytie oblasti pomoci ľuďom so zdravotným postihnutím v hnutí zodpovedajú najmä Erika Jurinová, podpredsedníčka NR SR a Anna Šmehilová, odborná garantka v sociálnych službách z tretieho sektora. Na kandidátke OĽaNO – NOVA do parlamentných volieb je súčasne niekoľko osôb so zdravotným postihnutím, ako napr. Silvia Petruchová, Marcela Gašová či Marián Petro.

Erika Jurinová sa počas celého svojho pôsobenia v parlamente venovala návrhom na zlepšenie situácie sociálne znevýhodnených a zdravotne postihnutých ľudí. Pravidelne sa stretávala so zástupcami týchto skupín ľudí a na základe ich odporúčaní poukazovala na najzávažnejšie problémy, diskutovala o možných riešeniach v parlamente, navrhovala zmeny zákonov, písala články. Zúčastňovala sa na konferenciách o tejto problematike, pod jej záštitou sa na pôde NR SR uskutočnila výstava, ktorá poukázala na problémy rodín s handikepovaným členom a aktívne sa snažila rozprúdiť celospoločenskú debatu na túto tému. Neraz poukázala na nesystémové riešenia situácie, do akej sa dostávajú rodiny zdravotne postihnutých ľudí, podávala návrhy a podávala návrhy na ich zlepšenie. V spolupráci s CEDA na STU navrhovala zmeny v novom stavebnom zákone. „Viem, že oblasť pomoci zdravotne postihnutým nie je pre mnohých nosnou témou, ale pokiaľ sa naša spoločnosť hlási k Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, mala by články dohovoru, ktorý má prednosť pred našimi zákonmi, aj napĺňať. Verila som, že má ambíciu posunúť sa k moderným normám aj prístupom k bezbariérovosti. Aj keď sme v zákone mali a máme ustanovenia o bezbariérovosti budov, neexistuje žiadny kontrolný, už vôbec nie sankčný mechanizmus, ktorý by vedel dôsledne a zodpovedne posúdiť bezbariérovosť objektu,“ skonštatovala sklamaná poslankyňa. Pokiaľ ide o chránené dielne, považuje ich za dôležitý, no len dočasný, možno štartovací prvok. A zmeny, ktoré sa v tejto oblasti udiali zhruba pred dvoma rokmi považuje z veľkej časti za likvidačné bohužiaľ i pre tých, ktorí systém nezneužívali.

Anna Šmehilová pôsobí ako odborná garantka sociálnych služieb v o.z. EFFETA, v ktorom pracuje od jej založenia. S nepočujúcimi vyrastala a profesijne sa im aj venuje. Na Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva UKF v Nitre pôsobila desať rokov. Vydala viacero odborných publikácií zo sociálnej oblasti a slovníkov posunkového jazyka. Je autorkou celoslovenskej kampane “Nauč sa posunok, aby sme si rozumeli” a držiteľkou niekoľkých ocenení vrátane ceny Rady mládeže Slovenska MOST za dlhodobý prínos. Spolupracovala a aktívne spolupracuje na tvorbe viacerých programov a legislatívnych návrhov určených pre ľudí so zdravotným postihnutím na národnej aj európskej úrovni spolu s Janou Žitňanskou. Pri tejto službe sa naučila citlivo vnímať potreby ľudí okolo seba. Uvedomila si, že ľudí treba počúvať, porozumieť im a nájsť riešenia pre ich lepší život. To bola jej motivácia, prečo sa začala verejne angažovať. Najprv ako občianska aktivistka v Rade vlády pre osoby so zdravotným postihnutím, potom ako expertka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR pre túto oblasť. Tam mohla veci komentovať a pripomienkovať. Avšak až keď sa stala komunálnou poslankyňou, mohla začať veci verejné aj meniť. Meniť k lepšiemu. A o to sa neustále snaží. Aby sa na potreby ľudí nezabúdalo nielen v meste, v ktorom žije, ale na celom Slovensku.

Za lepší život ľudí so zdravotným postihnutím

V programovom dokumente sa hnutie venuje potrebe zmeny zákona o sociálnych službách, navrhuje podporu rodín s deťmi so zdravotným postihnutím, začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím do pracovného života, nastavenie systému dlhodobej starostlivosti o ľudí odkázaných na pomoc iných osôb a prístupnosť fyzického prostredia, dopravy, informácií a komunikácie.

OĽaNO – NOVA si je vedomé prínosu ľudí so zdravotným postihnutím pre spoločnosť, chce ich preto podporovať, poskytnúť im príležitosti na osobný rozvoj a zapájanie sa do života, aby mohli žiť nezávisle v domácom prostredí a nie v segregovanom prostredí inštitucionálnej starostlivosti alebo v izolácii. Za najdôležitejšie považuje 4 oblasti: podporu rodín s deťmi so zdravotným postihnutím, začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím do pracovného života, nastavenie systému dlhodobej starostlivosti o ľudí odkázaných na pomoc iných osôb a prístupnosť fyzického prostredia, dopravy, informácií a komunikácie.

Pri dieťati s ťažkým zdravotným postihnutím sú prvé roky dôležité nielen pre skvalitnenie jeho života, ale aj pre prežitie a adaptáciu celej rodiny na novú situáciu. Kompenzáciu ťažkej životnej situácie má v súčasnosti riešiť príspevok na opatrovanie. Ten sa však v jeho maximálnej výške pre jednu plnoletú osobu pri opatrovaní jednej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pohybuje na úrovni len niečo okolo 220 eur mesačne a znižuje sa úmerne zvyšujúcemu sa príjmu v rodine. Napriek tomu nedosahuje príspevok na opatrovanie ani úroveň minimálnej mzdy.

Medzi osobami so zdravotným postihnutím sú na rozdiel od celej populácie najpočetnejšie zastúpenou skupinou stále ekonomicky neaktívni ľudia. Súčasné nástroje aktívnej politiky trhu práce zamerané na občanov so zdravotným postihnutím predstavujú najmä kompenzáciu zvýšených nákladov zamestnávateľov súvisiacich s ich zamestnávaním, ale neuľahčujú ich vstup na trh práce a nie sú nápomocné pri udržaní zamestnania.

Napriek prijatiu viacerých medzinárodných dohovorov či národných dokumentov, zostáva oblasť zamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím na Slovensku stále okrajovou témou. Nepomohla tomu ani posledná novela zákona o službách zamestnanosti, ktorá z mnohých obligatórnych príspevkov určených na podporu zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím urobila príspevky fakultatívne. Mnohé chránené dielne prišli o značnú časť dotácií a zatvárajú svoje brány. V tomto smere je potrebné umožniť väčším chráneným dielňam čerpať celé príspevky podľa zákona o službách zamestnanosti a upraviť príspevky tak, aby sa oddelil príspevok na mzdu zamestnancov so zdravotným postihnutím a príspevok na mzdu asistentov od príspevku na ostatné výdavky chránenej dielne. Zákon o štátnej pomoci je tiež potrebné novelizovať tak, aby príspevky pre chránené dielne boli chápané ako štátna pomoc podľa nariadenia o tzv. blokových výnimkách a nie nariadenia o štátnej pomoci de minimis. Vo všeobecnosti by sa malo podporovať zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím v integrovanom prostredí, zdravotne postihnutí by nemali byť segregovaní a vytláčaní do špeciálnych priestorov. V chránených pracoviskách by z toho dôvodu  mal byť umožnený voľnejší pohyb zamestnancov so zdravotným postihnutím, aby sa priestor na výkon zamestnania nebral len priestor nachádzajúci sa výhradne na adrese sídla alebo prevádzky chránenej dielne či chráneného pracoviska, ale v nadväznosti na potrebu aj priestor podľa určenia vedúceho pracoviska.

Nastavenie systému dlhodobej starostlivosti o ľudí odkázaných na pomoc iných osôb je prioritným verejným záujmom aj vzhľadom na celkový trend starnutia populácie a rastúceho počtu tých, ktorí sú odkázaní na dlhodobú starostlivosť. 

Prístupnosť je prierezovou prioritou týkajúcou sa všetkých skupín osôb so zdravotným postihnutím, ale aj ďalších skupín celej populácie. Ide nielen o odstraňovanie architektonických bariér, ale aj vytváranie informačných systémov v prístupných formátoch pre osoby so zdravotným postihnutím, zabezpečovanie tlmočenia do posunkového jazyka a pod. Je tiež potrebné navrhovať výrobky, zariadenia, služby a programy tak, aby ich mohli využívať v najväčšej možnej miere všetci ľudia bez nevyhnutnosti ďalších dodatočných úprav, t. j. podľa prístupu univerzálneho dizajnu. 

Princíp prístupnosti a univerzálneho dizajnu sa však v praxi neuplatňuje dôsledne, napríklad požiadavka architektonickej prístupnosti v rámci verejného obstarávania a nekvalifikované posudzovanie prístupnosti architektonického prostredia.

V súčasnosti sa diskutuje o potrebe profesionalizácie a optimalizácie posudkových činností voči seniorom či ľuďom so zdravotným postihnutím. Sme presvedčení, že je potrebné skvalitniť proces posudzovania, keďže často chýba špecializačná kvalifikácia posudkových lekárov a sociálnych pracovníkov, ktorí tvoria posudkové tímy. Dokonca podľa súčasne platných zákonov sa špecializácia posudkového lekára v medicínskom odbore podľa druhu zdravotného postihnutia či ochorenia ani nevyžaduje. Z uvedených procesov sú už ľudia traumatizovaní, nakoľko pri ich fyzických a sociálnych obmedzeniach absolvovanie opakujúcich procesov posúdenia nie je vôbec jednoduché.

Riešenia OĽaNO – NOVA

  1. Opatrovateľovi ťažko zdravotne postihnutého príbuzného garantovať príspevok vo výške minimálnej mzdy.
  2. Podpora rodiny s dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím, zvyšovanie dostupnosti služby včasnej intervencie terénnou formou.
  3. Zabezpečovanie poskytnutia komplexných informácií na jednom mieste o dostupných formách pomoci pre tieto rodiny, ako aj vytvorenie siete povinnej integrovanej starostlivosti o deti so zdravotným postihnutím od momentu zistenia zdravotného postihnutia v úzkej spolupráci s pediatrami. Urýchlené dokončenie územnej vybavenosti centrami včasnej intervencie (v súčasnosti sú štyri).
  4. Lepšie vzdelávanie lekárov v oblasti včasnej intervencie.
  5. Dostupnosť predškolských zariadení aj pre deti so zdravotným postihnutím, zvyšovaním počtu asistentov učiteľov alebo zdravotníckeho personálu pre tieto deti.
  6. Zvyšovanie dostupnosti poradenstva terénnych špeciálnych pedagógov – cestujúcich učiteľov v procese vzdelávania detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na bežných školách.
  7. Podpora transformácie škôl na bezbariérové školy dostupné a prístupné pre všetky deti so zdravotným postihnutím. Cesta k integrácii v dospelosti nevedie cez segregáciu v detstve.
  8. Podpora ďalšieho vzdelávania zamestnancov škôl v oblasti práce s deťmi so špecifickými potrebami vrátane ovládania posunkového jazyka.
  9. Presadzovanie inkluzívneho modelu vzdelávania na školách, kde sa bude prihliadať na špecifické potreby a rozmanitosť jednotlivých detí.
  10. S cieľom zvyšovania prístupnosti akademického prostredia pre študentov so špecifickými potrebami, podpora účelového financovania centier pomoci na vysokých školách.
  11. Opatrenia na podporu zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce. Uľahčenie začlenenia tejto skupiny osôb, s osobitným dôrazom na mladých ľudí, do pracovného života chceme podporiť zabezpečením kvalitného individualizovaného poradenstva pri príprave, hľadaní a udržaní zamestnania.
  12. Opatrenia na zníženie administratívneho zaťaženia v súvislosti s poskytovaním príspevkov na podporu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím.
  13. Opatrenia podporujúce zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím a motivácia firiem, ale aj štátnej správy k zadávaniu zákaziek pre chránené dielne namiesto úhrady odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. Zvýšenie odvodu náhradného plnenia pre zamestnávateľov, ktorí nezamestnávajú povinný podiel zamestnancov so zdravotným postihnutím.
  14. V rámci aktívnej politiky trhu práce nastavenie mechanizmu financovania neverejných služieb zamestnanosti podporujúcich zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím formou podporovaného zamestnávania na otvorenom trhu. 
  15. Prehodnotenie problémov aplikačnej praxe pracovného asistenta.
  16. Zavedenie možnosti zriaďovať chránené dielne v exteriéri.
  17. Dôsledný monitoring a sankcionovanie verejných stavieb, ktoré v zmysle zákona nesplnili požiadavky prístupnosti a bezbariérového prostredia.
  18. V rámci prístupnosti v komunikácii podpora vzdelávania tlmočníkov do posunkového jazyka, dostupnosť tlmočníckych služieb, výskum slovenského posunkového jazyka a podpora ľahko čitateľného jazyka (easy-to-read)
  19. Pri prístupe k vysokoškolskému vzdelávaniu sú vážnou prekážkou aj fyzické a sociálne bariéry. Budeme presadzovať, aby priestory spĺňali štandardy pre pohyb osôb s obmedzenou mobilitou, aby sa odstránili informačné a komunikačné bariéry (študenti so zrakovým a sluchovým postihnutím), ako aj personálne bariéry (nepripravenosť zamestnancov a študentov na spoluprácu so študentom so zdravotným postihnutím).
  20. Zavedenie jednotného posudzovania zdravotných a sociálnych dôsledkov na účely podporných nástrojov systému sociálnej politiky (sociálne poistenie, kompenzácie, odkázanosť, služby zamestnanosti).
  21. Zavedenie regionálnych posudkových tímov v každom okresnom meste, zvýšenie efektívnosti, adresnosti a objektívnosti systému posudzovania.
  22. Výsledky posúdenia budú zaznačené formou medzinárodného alfanumerického kódovania, ktoré by boli bez problémov použiteľné aj v zahraničí na základe Medzinárodnej klasifikácie funkčnej schopnosti, dizability a zdravia – MKF (International Classification of Functioning, Disability and Health – ICF).

Zlepšenie individuálneho prístupu, posúdenia a kvality posudkových činností, požadovanie špecializácií u posudkových lekárov a posudkových sociálnych pracovníkov na oblasť dôsledkov jednotlivých druhov zdravotného postihnutia.