Každý z nás hľadá v živote svoje uplatnenie. Pre mladých ľudí so zdravotným postihnutím (ZP) to môže byť ťažšie, no nie nemožné. Príkladom je i Vanesa Richterová, ktorá má zrakové znevýhodnenie a za sebou niekoľkomesačnú dobrovoľnícku skúsenosť v Centre rodiny, n. o. v bratislavskej Dúbravke.
Prekonanie bariér
Vanesa začala dobrovoľníčiť v októbri 2022. Keď prišla do Centra rodiny nevedela, čo ju čaká, keďže nemala žiadne pracovné skúsenosti. „Cítila som sa byť pod určitým tlakom z pracovnej vyťaženosti,“ spomína si. Okrem toho musela prekonať problém s orientáciou po budove, s čím jej pomohli kolegyne, ktoré jej postupne všetko ukázali. Po prekonaní týchto počiatočných ťažkostí sa začala zúčastňovať na rôznych aktivitách Centra, počas ktorých mohla stretávať klientov.
Spoznanie samej seba
Keď sa v Centre rodiny takpovediac zabývala, začala pomáhať s rôznymi činnosťami ako príprava programu na aktivitu s názvom Spájanie odlišností, vytváranie kvízov, prezentácií a písanie článkov na rôzne témy. Ďalej mala príležitosť vyskúšať si moderovanie pred publikom a vedenie aktivít. Účasť na aktivitách si obľúbila, pretože si prostredníctvom nich mohla vypočuť osudy klientov, z ktorých mnohé ju zaujali a niektoré veselšie i pobavili. Okrem klientov Centra sa Vanesa zoznámila aj s klientmi z DSS Hanulova, Hestia, Rozsutec a s firemnými dobrovoľníkmi. Participovala tiež na zbere šatstva a rôznych bazároch vecí za symbolickú cenu ako aj pri triedení potravín pre ľudí v hmotnej núdzi. Prostredníctvom týchto aktivít sa jej otvorili nové obzory uvažovania o ľuďoch z Ukrajiny, na to ako ľudia žijú, čo ich trápi a čo potrebujú. No hlavne spoznala samu seba. Svoj dobrovoľnícky projekt ukončila len nedávno.
Vzdelanie a ďalšie pracovné skúsenosti
Čo predchádzalo jej pracovnej skúsenosti v Centre rodiny? Po absolvovaní základnej školy nastúpila do Gymnázia na Ul. Ladislava Sáru. Štúdium zakončila maturitou a jej ďalšia študijná cesta smerovala na Pedagogickú fakultu UK v Bratislave, kde vyštudovala bakalársky stupeň odboru učiteľstvo histórie a pedagogiky. V štúdiu ďalej nepokračovala. Uvedomila si totiž, že to nie je smer, ktorému sa chce venovať.
Neskôr si našla spomínanú prácu dobrovoľníčky, vďaka ktorej zistila, že by chcela študovať sociálnu prácu a pracovať v tejto oblasti. Podala si teda prihlášku na VŠZaSP sv. Alžbety, kam bola prijatá. Študovať začala na jeseň 2023.
Popri štúdiu je od leta zamestnaná ako projektová asistentka v SFOZP, kde niekoľko hodín týždenne pomáha napríklad s písaním článkov, príspevkov a prípravou rôznych materiálov. Aktívne a dlhodobo sa tiež zapája do akcií v rámci Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS).
Aj vďaka Vanese vidíme, že ak človek naozaj chce, dajú sa dosiahnuť zaujímavé ciele. Veríme, že jej skúsenosti inšpirujú i ďalších mladých ľudí so ZP.
Red.