Dňa 15. septembra sa stalo Európske fórum zdravotného postihnutia spolu s ďalšími 14 organizáciami signatárom otvoreného listu adresovaného Rade Európy, v ktorom organizácie naliehavo žiadajú stiahnuť návrh protokolu a pracovať na ukončení využívania donucovacích postupov v oblasti duševného zdravia.
Rade Európy ako medzivládnej organizácii, ktorá bola pôvodne vytvorená na podporu ľudských práva a právneho štátu a ktorá združovala 47 krajín, sa už dlhšie obdobie nedarí obhajovať práva ľudí v oblasti starostlivosti o duševné zdravie. Výbor pre bioetiku Rady Európy začal v roku 2014 pracovať na protokole s cieľom „chrániť práva ľudí s duševnými poruchami“, ktorí sú predmetom nedobrovoľnej liečby a nedobrovoľného umiestňovania na psychiatrii“, avšak realita je taká, že návrh protokolu aj naďalej umožňuje nútiť k určitým postupom, ako aj vylúčenie. Napriek silnej opozícii zo strany občianskej spoločnosti, ľudsko-právnych organizácií a OSN sa o znení protokolu naďalej diskutuje a Rada Európy pevne verí, že ho prijme do konca roka 2021.
Text samotného protokolu. V našom časopise vám prinášame aj znenie spomínaného otvoreného listu.
Výbor ministrov Rady Európy
Rada Európy
Avenue de l’Europe
F-67075 Strasbourg Cedex, France
Na vedomie:
Výbor pre bioetiku Rady Európy
Brusel, 15 september 2020
Vec: Otvorený list Výboru ministrov a Výboru pre bioetiku Rady Európy týkajúci sa návrhu dodatkového protokolu k Oviedskému dohovoru
Vážení ministri a členovia Výboru pre bioetiku Rady Európy,
v roku 2014 začal Výbor pre bioetiku Rady Európy pracovať na protokole s cieľom „chrániť práva ľudí s duševnými poruchami“, ktorísú predmetom nedobrovoľnej liečby a nedobrovoľného umiestňovania na psychiatrii. Proti tomuto projektu neprestajne vznášalo námietky množstvo zainteresovaných strán z OSN, Rady Európy a z radov občianskej spoločnosti.
O šesť rokov neskôr my, organizácie Autism-Europe, Disabled People International Europe, Európska asociácia poskytovateľov sociálnych služieb pre osoby so zdravotným postihnutím (EASPD), Európske fórum zdravotného postihnutia (EDF), Európska sieť užívateľov a bývalých užívateľov služieb v oblasti psychiatrie (ENUSP), Európska sieť pre nezávislý život (ENIL), organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Watch, Inclusion Europe, Mental Health Europe, Spoločnosť sociálnej psychiatrie P. Sakellaropoulosa, organizácie Social Firms Europe CEFEC, Validity, Komisia pre práva osôb so zdravotným postihnutím (Malta), Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a UNIA, aj naďalej vyjadrujeme najhlbšie obavy a nesúhlas s vývojom a prijatím tohto protokolu. Svoje argumenty zdôrazňujeme v tomto otvorenom liste.
Medzinárodné normy proti nátlaku v psychiatrii
Podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (Dohovor)prijatého v roku 2006 je nútené liečenie a umiestňovanie osôb na základe ich zdravotného postihnutia vrátane osôb s psychosociálnym postihnutím a osôb s problémami v oblasti duševného zdravia zakázané. Aj v prípade, že podobné zaobchádzanie je regulované zákonom, ide, okrem iného, o porušenie práva na nediskrimináciu, spôsobilosť na právne úkony, slobodu a bezpečnosť, fyzickú a duševnú integritu a zdravie zakotvené v Dohovore. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím ratifikovalo 46 zo 47 členských štátov Rady Európy.
Niekoľko ďalších orgánov a držiteľov mandátov OSN vyjadruje podobný názor proti nedobrovoľnej liečbe a umiestňovaniu aj v prípade, keď sa štáty snažia takéto zaobchádzanie ospravedlniť na základe „medicínskej nevyhnutnosti“ alebo pre údajnú bezpečnosť osoby alebo iných osôb.
V rôznych správach prijatých v rokoch 2018 až 2020 vystúpil osobitný spravodajca OSN pre správu s názvom Právo každého človeka na dosiahnutie najvyššej možnej úrovne fyzického a duševného zdravia proti nedobrovoľnému umiestňovaniu osôb s mentálnym a psychosociálnym postihnutím do zariadení pre ľudí s mentálnym postihnutím (A / HRC / 38/36), nadmernej medikamentóznej liečbe a proti diskriminačným zákonom v oblasti duševného zdravia, ktoré zbavujú ľudí slobody a autonómnosti, často založeným na mýte, že „jednotlivci s určitými diagnózami sú vystavení vysokému riziku pretrvávania násilia a predstavujú hrozbu pre verejnosť. “(A / HRC / 41/34). Vo svojej najnovšej správe spravodajca vyzval štáty, aby „prijali legislatívne, politické a iné opatrenia potrebné na plné uplatňovanie prístupu k duševnému zdraviu založenému na ľudských právach s inkluzívnou účasťou osôb s dlhoročnými skúsenosťami“ (A / HRC / 44/48 ).
Začiatkom tohto roka osobitný spravodajca OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie uznal, že „psychiatrický zásah založený na „medicínskej nevyhnutnosti “alebo„ najlepšom záujme “pacienta (…) sa môže rovnať mučeniu“ ( A / HRC / 43/49).
V rezolúcii prijatej v marci 2020 Rada OSN pre ľudské práva navyše vyjadrila hlboké znepokojenie nad tým, že osoby s mentálnym alebo psychosociálnym postihnutím vrátane osôb využívajúcich služby v oblasti duševného zdravia sú naďalej vystavované rôznym porušovaniam ľudských práv vrátane nadmernej medikamentóznej liečby a liečebným postupom, ktoré nerešpektujú ich autonómiu, vôľu a preferencie. Vyzvala štáty, aby podporili zmenu paradigmy v oblasti duševného zdravia, „prostredníctvom podpory komunitných služieb, založených na dôkazoch a ľudských právach a zameraných na ľudí a podporu, ktorá chráni, propaguje a rešpektuje uplatňovanie práv, autonómiu a preferencie všetkých osôb “a zapojili aj ľudí s psychosociálnym postihnutím a problémami v oblasti duševného zdravia.
Rastúci konsenzus v lekárskej komunite proti nátlaku
Rovnako rastie aj počet odborníkov v lekárskej a vedeckej komunite, ktorí spochybňujú používanie donucovacích prostriedkov v starostlivosti o duševné zdravie. Niektorí dospeli k záveru, že akákoľvek forma donucovacích postupov nie je v súlade s starostlivosťou o duševné zdravie založenou na ľudských právach. Tvrdia, že nedostatočný výskum a množstvo údajov len ťažko poukazuje na „akékoľvek dôkazy týkajúce sa zovšeobecniteľnosti alebo udržateľnosti jednotlivých programov“. Na nedostatok dôkazov o ich účinnosti na druhej strane poukazujú dôkazy o tom, že nátlakové praktiky, ako je izolácia a obmedzovanie, spôsobujú aktívne poškodenie fyzického a duševného zdravia. Dôkazy v súvislosti s donucovacou liečbou tiež poukazujú na zlé zdravotné výsledky a oveľa kratšiu priemernú dĺžku života nedobrovoľne liečených osôb.
Opozícia v rámci Rady Európy
Komisárka Rady Európy pre ľudské práva a Parlamentné zhromaždenie sú proti návrhu dodatkového protokolu.
Na spoločnom vypočutí o ochrane práv ľudí s psychosociálnym postihnutím v súvislosti s nedobrovoľnými opatreniami na psychiatrii 9. októbra 2018 a následnom vyhlásení 8. novembra 2018 vyjadrila komisárka pre ľudské práva jasný nesúhlas s textom protokolu, namiesto ktorého odporúča „vypracovanie minimálnych noriem ako alternatív k nedobrovoľným opatreniam na psychiatrii“.
V júni 2019 Parlamentné zhromaždenie na svojom plenárnom zasadnutí jednomyseľne prijalouznesenie o ukončení nátlaku v oblasti starostlivosti o duševné zdravie, v ktorom vyzvalo členské štáty na neodkladné zrušenie donucovacích postupov v oblasti duševného zdravia. Okrem toho Parlamentné zhromaždenie vo svojom odporúčaní 2158 (2019) vyzvalo Výbor ministrov na presmerovanie úsilia od vypracovania dodatkového protokolu na vypracovanie usmernení o ukončení nátlaku v oblasti duševného zdravia.
Opozícia občianskej spoločnosti a prijímateľov služieb v oblasti duševného zdravia
Organizácie občianskej spoločnosti, prijímatelia služieb v oblasti duševného zdravia a psychiatrickí pacienti sa od roku 2014 výrazne stavajú proti návrhu dodatkového protokolu.
Výbor pre bioetiku nezapojil a nezohľadnil názor ľudí, ktorých práva by tento návrh protokolu mal údajne chrániť. V kontakte s prijímateľmi služieb v oblasti duševného zdravia bol počas rokovaní o tomto návrhu protokolu či počas vlastných reforiem právnych predpisov v oblasti duševného zdravia len veľmi obmedzený počet štátnych orgánov.
Vzhľadom na úroveň a rozsah uvedenej opozície dolu podpísané organizácie opätovne dôrazne vyzývajú Radu Európy na stiahnutie návrhu dodatkového protokolu k Oviedskému dohovoru a na spoluprácu v oblasti zapojenia osôb so zdravotným postihnutím, najmä osôb s psychosociálnym postihnutím do všetkých rozhodnutí, ktoré sa ich týkajúv súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a na to, aby sa stala lídrom na ceste k ukončeniu využívania donucovacích postupov v oblasti duševného zdravia a v podpore osvedčenej praxe.
S pozdravom,
za organizácie občianskej spoločnosti
Harald T Neerland, President
Autism-Europe
Jean-Luc Simon, predseda
Disabled People International – Europe
Luk Zelderloo, Generálny tajomník
European Association of Service Providers for Persons with Disabilities
Yannis Vardakastanis, predseda
European Disability Forum
Olga Kalina, predsedníčka
European Network of (Ex)-Users and Survivors of Psychiatry
Ines Bulic Cojocariu, zástupkyňa riaditeľa
European Network on Independent Living
Carlos Ríos Espinosa, zástupca riaditeľa pre práva osôb so ZP
Human Rights Watch
Jyrki Pinomaa, predseda
Inclusion Europe
Claudia Marinetti, riaditeľka
Mental Health Europe
Athina Fragkouli, Ph.D. RCLSLT, predsedníčka
Society of Social Psychiatry P.Sakellaropoulos
Felicitas Kresimon, predsedníčka
Social Firms Europe CEFEC
Steven Allen, výkonný riaditeľ
Validity
Národné inštitúcie v oblasti ľudských práv a orgány zodpovedné za rovné zaobchádzanie
Oliver Scicluna, Komisár pre práva osôb so zdravotným postihnutím
Commission for the Rights of Persons with Disability (Malta)
Tomáš Földes, dočasný výkonný riaditeľ
Slovak National Centre for Human Rights
Patrick Charlier a Els Keytsman, riaditelia
UNIA