Štvrtého októbra vo Viedni vyvrcholilo medzinárodné dvojročné úsilie tvorcov hovoriacich a hmatových kníh pre nevidiace a slabozraké deti, takzvaných TaTaBooks. Knihy začali v rámci projektu Erasmus+ vznikať v novembri 2021. Do tvorby sa zapojili ôsmi partneri zo štyroch krajín – z Rakúska, Česka, Maďarska a zo Slovenska. Objekty vyrobené technikou 3D tlače sa v týchto knihách kombinujú s audio nahrávkami a online učebnými materiálmi. Na príprave kníh sa podieľali učitelia, ale aj žiaci zo štyroch partnerských škôl. Za slovenskú stranu to bola Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím na Svrčej ulici v Bratislave.
Škola si pre svoju knihu vybrala tému geológie. „V tejto oblasti majú naši učitelia málo materiálov. Pre nevidiace deti bola výučba najmä teoretická, ohmatať si mohli len niektoré kamene,“ vysvetľuje dôvod tejto voľby riaditeľka školy Sandra Botlíková.
Slovenskú knihu na záverečnom stretnutí vo Viedni prezentovala učiteľka Kristína Mičudová, ktorá s deviatakmi preberá aj geológiu: „Knihu sme rozdelili do siedmich celkov zobrazených na jednotlivých platniach. Na prvej je Zem, jej stavba a pohyby zemskej kôry. Druhá ukazuje vulkanickú činnosť a zemetrasenia, nasledujú fosílie, jaskyne. V jednej časti ukazujeme predmety každodennej potreby ako bicykel, lampa či zubná pasta, ktoré obsahujú minerály, pričom toto je bližšie vysvetlené v audio komentári.“ Dôležitou učebnou látkou v geológii je stupnica tvrdosti minerálov. Tvorcovia sa tejto téme mohli vyhnúť len ťažko. Ako ju však znázorniť, ak nechceli do knihy vkladať priamo príslušné vzorky? „Toto bolo naozaj náročné,“ pripúšťa Kristína Mičudová. „Nakoniec sme to vymysleli tak, že názvy minerálov sú v Braillovom písme. Napravo žiaci nájdu znázornené predmety, ktorými sa dá do kameňov rýpať. Minerály sú tam zároveň ukázané v kryštalickej podobe.“ Posledná tabuľa je venovaná kamennému umeniu a kultúre. Deti si môžu pozrieť vázu, rímske koloseum, sochu Krista spasiteľa z Ria de Janeiro, či jaskynnú maľbu.
Hmatovo-hovoriacu knihu o geológii spolutvorila aj učiteľka Kristína Bieliková. Kreatívny proces podľa nej nebol vždy priamočiary: „Niektoré platne, ako napr. interiér jaskyne, sme mali zadefinované od začiatku. Mali sme tam však aj také, s ktorými sme do istej miery bojovali. Tu nám neraz pomohli odborníci, napr. z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.“
V partnerských školách sa postupne konali workshopy, kde sa s čiastkovými výsledkami tvorby TaTaBooks zoznamovali aj ich budúci používatelia, deti. Riaditeľka Sandra Botlíková si myslí, že tieto knihy sú dostatočne názorné a pre deti budú zrozumiteľné. Upozorňuje však aj na textovú stránku, ktorá hmatový zážitok doplní a značne rozšíri. Geologická kniha pritom nie je uzavretá. „Už teraz máme niekoľko vecí na doplnenie. Máme tam aj 3D objekty, ktoré budú témy medzipredmetovo prepájať. Pri sopkách spomenieme napr. Pompeje, čím sa dostaneme do histórie. Niektoré objekty sa dajú z platní vyťahovať a celé si ich možno ohmatať,“ približuje riaditeľka. Učiteľka Kristína Mičudová dúfa, že kniha zatraktívni a oživí geológiu aj pre žiakov, ktorí spočiatku nechápu, prečo by sa mali učiť o kameňoch, o ktoré zakopnú na prechádzke a len časom zistia, že táto oblasť je oveľa širšia a zaujímavejšia. Podľa Kristíny Bielikovej, ktorá pre TaTaBooks vymyslela aj logo, je prínos takýchto kníh už aj pre mladšie deti v tom, že rozvíjajú ich hmatové vnímanie. Prostredníctvom nich získavajú a upevňujú si predstavy o veciach, s ktorými by sa bežne nestretli.
Českí susedia venovali svoju knihu ľudskému telu. Počiatočným rébusom, ktorý riešili, bolo, ako taký komplexný systém vtesnať na sedem platní. „V našej škole máme odbor masáže, takže anatómia je pre našich študentov alfa a omega,“ hovorí učiteľ Marek Smutný. Na platniach tak postupne spoznajú krvný obeh, zloženie bunky, kosti, zmysly atď. Poslednú platňu možno skladať ako puzzle.
Nevidiaci stredoškolák Šimon sa s platňami o ľudskom tele zoznámil priamo vo Viedni. Podľa neho je táto kniha zrozumiteľná a môže byť najmä pre nevidiacich študentov veľmi užitočná. „3D objekty sú primerane detailné, audio popis podrobný. V popise som však viackrát zaregistroval aj inštrukcie, že sa mám orientovať podľa nejakých farebných čiar, čo u mňa neprichádza do úvahy. Zároveň sa mi zdá, že sprievodný text je príliš rozsiahly,“ sumarizuje Šimon. Učiteľ Marek Smutný vysvetľuje, že farebné čiary sú v knihe určené pre žiakov so zvyškami zraku. Súčasťou popisu sú však aj hmatateľné línie pre nevidiacich. Fakt, že pozornosť žiakov pri dlhších textoch klesá, alebo sa úplne stráca, nie je pre učiteľa nič nové. Do knihy sa však dá vložiť pamäťová karta a s textami je možné pracovať. Ak by sa kniha mala ďalej rozvíjať, tak podľa Marka Smutného najmä smerom k väčšej detailnosti a prehľadnosti: „Ako som už povedal, celé telo vtesnať do takéhoto priestoru je ťažké. Jednotlivé sústavy sú na platniach po dvojiciach. Ak sú teda napríklad na jednej doske štyri fragmenty, dalo by sa ich rozdeliť a urobiť vo väčšom detaile, čiže každý fragment by mal samostatnú dosku. Väčšia mierka by umožnila lepšie hmatové rozlíšenie.“
Za vyhotovenie textov kníh bola zodpovedná Ildikó Gúziková, ktorá slovom i písmom ovláda slovenský, český, maďarský aj nemecký jazyk. So školami teda komunikovala priamo v ich jazykoch a aj texty sa rodili ako originály. „Školy vypracovali podkladové texty, aby som vedela, na akej úrovni chcú sprostredkovať vedomosti svojim žiakom na konkrétnej platni. Keď som dostala platňu v reliéfnej podobe, na základe toho som napísala text. Ten som potom poslala na pripomienkovanie príslušnej škole. Odobrené texty som potom preložila aj do ostatných jazykov, pretože školy dostanú knihy vo svojich jazykoch aj od ostatných zúčastnených partnerov,“ vysvetľuje Ildikó Gúziková.
Reliéfne hovoriace platne už poznáme z rôznych kultúrnych pamiatok, napr. z hradov, zámkov, či chrámov. Písali sme o nich v minulých číslach Mostov inklúzie. Ildikó Gúzikovej sme sa preto opýtali, v čom sú TaTaBooks iné. „V TaTaBooks sa z niektorých platní dajú objekty i vyberať a lepšie si ich prezrieť. Napr. niektoré orgány zobrazeného ľudského tela môžete otvoriť a preskúmať.“
Školy si témy kníh volili podľa svojich potrieb a uváženia. Rakúšania sa rozhodli pre Magalháesovu objaviteľskú cestu okolo sveta. „Bola to veľmi zaujímavá a prelomová expedícia. Presne sa dá vidieť dráha plavby. Deťom na platni znázorňujeme, ako v tom čase vyzerala plachetnica. Zároveň im priblížime, aké koreniny moreplavci do Európy priviezli. Tie sú vytlačené v podobe rastlín. Zmyslové zážitky obohacujú vzorky samotných korenín. Zaujíma nás aj oblečenie a to od veliteľa až po radových členov posádky, máme tam znázorneného domorodca z objavených ostrovov. Nechýbajú zvuky, ktoré možno počuť na mori,“ približuje Ildikó Gúziková.
Maďarská škola si vybrala univerzálne užitočnú tému priestorovej orientácie. Na platniach sa oboznamujeme s rôznymi typmi križovatiek. Nachádzame tam cestu rozdelenú na viacero pruhov alebo dopravnú situáciu, keď sa zastávka električky nachádza medzi dvomi viacpruhovými cestami. „Dieťa tu vidí, ako sa môže dostať na zastávku električky, že môže prejsť po priechode. V texte pritom zdôrazňujem, že hmatom sa to dá pozrieť len v knihe, nie na reálnej ceste,“ pripomína s úsmevom Ildikó Gúziková. V knihe sú vysvetlené aj ďalšie užitočné prvky cestnej dopravy a ich funkcie. Súčasťou maďarskej TaTaBook sú tiež zvuky súvisiace s dopravou, napr. zvuk prichádzajúceho autobusu, zvoniacej električky alebo otvárania dverí.
V rámci projektu každá škola získala nielen knihy od partnerov vo vlastnom jazyku, ale aj 3D tlačiareň, na ktorej môžu učitelia vyrábať ďalšie učebné pomôcky.
Technickú stránku výroby hmatovo-hovoriacich kníh zabezpečoval Vladimír Maroš z neziskovej organizácie Trnka. „Jednotlivé prvky sa najprv modelujú a následne tlačia,“ popisuje Vladimír Maroš, ktorému prešli rukami všetky platne TaTaBooks. Učitelia sa môžu naňho obrátiť aj v prípade, ak by v budúcnosti chceli tlačiť nové objekty. Hmatovo-hovoriace knihy sa teda dostávajú do tried. Časom uvidíme, akým prínosom budú pre vyučovací proces.
Red.