Hovoria a môžeme si ich ohmatať: aj nevidiaci postupne spoznávajú kultúrne pamiatky

„Vítam vás v Slovenskej národnej galérii a som rada, že vám môžem predstaviť mariánsky obraz Madona s anjelmi z Popradu.“ V galérii stojíme pod originálom obrazu visiacim na stene. Kúsok od neho je umiestnený rám s reliéfnym stvárnením obrazu, ktoré je hmatateľné pre nevidiacich. Z platne vloženej v ráme sa dajú prehrať faktografické informácie o obraze (mužský hlas), ale aj inštrukcie, ktoré vedú vaše ruky a popisujú, čo si práve hmatáte (ženský hlas). Slabozraký návštevník môže mať kombinovaný zážitok a porovnať si obraz na stene s jeho hmatateľnou verziou. Reliéf je však zaujímavý a atraktívny aj pre vidiacich obdivovateľov umenia. Ohmatať si obraz jednoducho nie je každodenným zážitkom. Podľa autorky myšlienky Ildikó Gúzikovej môžu pri takomto zoznamovaní sa s obrazom vidiaci objaviť veci, ktoré pri zbežnom zrakovom vnímaní prehliadli.

Reliéfne znázorniť každý obraz sa samozrejme nedá. Ktoré sú na to vhodné? „Je dobré, keď má obraz nejaký dej a zobrazuje niečo konkrétne,“ vysvetľuje Ildikó Gúziková. „Vynikajúca na takéto stvárnenie je práve spomínaná Madona z Popradu v Slovenskej národnej galérii. Na obraze sa dali dobre priblížiť postavy – matka, Ježiško, anjeli, dokonca aj papagáj, ktorého si často nevšimnú ani vidiaci.“

Hovoriace rámy so zvukovo-reliéfnymi platňami postupne pribúdajú po celom Slovensku. Rozprávajúci dotykový rám je chránený úžitkovým vzorom Úradu priemyselného vlastníctva SR. Rámy, ktoré už máme k dispozícii, približujú väčšinou architektonicky významné budovy. V druhej polovici júna pribudla takáto pomôcka aj v bratislavskom Dóme sv. Martina. Architektúra budovy je znázornená zo strany, akoby sme k nej prichádzali. Táto platňa približuje, z akých súčastí sa budova skladá a ako je členená. Druhá platňa predstavuje Donnerovu sochu, ktorá je dominantou interiéru Dómu sv. Martina.

Hovoriaca dotyková platňa znázorňujúca súsošie sv. Martina na koni z Dómu sv. Martina.
Súsošie sv. Martina na koni od Georga Rafaeala Donnera majú doslova na dosah aj nevidiaci a slabozrakí. Foto: Dušana Blašková

Až deväť zvukovo-hmatových zastavení je pripravených na Šarišskom hrade vo Veľkom Šariši. Podľa tamojšieho pracovníka Ladislava Babuščáka je sprístupnenie pre nevidiacich návštevníkov už k dispozícii. Platne sú prispôsobené tak, aby boli odolné voči počasiu, pretože prehliadka zrúcaniny hradu sa odohráva v exteriéri. Princíp je rovnaký, ako sme to popísali pri obraze v Slovenskej národnej galérii. Platne sú umiestnené v línii prehliadky, takže vidiaci návštevník si môže reliéfne zobrazenie porovnať s tým, čo z hradu reálne vidí, ale veľa vecí je rekonštrukciou minulosti. Zoznámime sa s nádvorím, s hradnou vežou, takzvaným donjonom, s delostreleckými otvormi a získame predstavu, ako hrad vyzeral pred niekoľkými storočiami. Aj vidiaci si pri tejto zrúcanine môžu už nestojace súčasti hradu len predstavovať.

Nevidiaci Michal si prstami prechádza reliéfny model Šarišského hradu.
Na Šarišskom hrade je nainštalovaných deväť zvukovo-hmatových tabúľ, ktoré sprístupňujú pamiatku aj pre nevidiacich. Foto: tvnoviny.sk

V putovaní za sprístupnenými pamiatkami netreba obísť ani kaštieľ v Radoli na Kysuciach. Oboznámite sa tam s archeologickými nálezmi. Pod prstami sa vám ocitne napr. soška, forma na medovníky či iné predmety, ktoré sú v kaštieli vystavené za sklom. Nevidiaci nie sú podľa Ildikó Gúzikovej jediní, ktorí si artefakty radi ohmatajú. „Do kaštieľa chodia napríklad školské výpravy a deťom veľmi dobre padne, keď si môžu to, čo vidia vo vitrínach, zároveň prejsť rukami. Malé predmety sú navyše na reliéfnej platni zobrazené v pôvodnej veľkosti aj v zväčšenej podobe, aby to bolo pre nevidiacich zrozumiteľné,“ hovorí Gúziková.

Vráťme sa ešte do Slovenskej národnej galérie. 22. júna tam prebehla vernisáž stálej expozície sakrálneho umenia. Súčasťou tejto expozície je okrem spomínanej Madony z Popradu aj ďalšie historické dielo doplnené hovoriacim rámom. Personál v galérii je vyškolený a pripravený na nevidiacich návštevníkov, ktorí sa môžu dostať priamo k uvedeným obrazom.

Kým stihnete navštíviť všetky spomenuté miesta, tvorcovia Ildikó Gúziková a Vladimír Maroš budú pracovať na priblížení bratislavského Primaciálneho paláca. Toto dielo by malo byť hotové na jeseň. Na hovoriace rámy zháňa sponzorov najmä samotná Ildikó Gúziková, ale postupne si ich začínajú objednávať aj jednotlivé inštitúcie, ktoré sa uchádzajú o financie z Ministerstva kultúry alebo z iných zdrojov. Leto je výborný čas na objavovanie krás Slovenska. Ak sa pútavý výklad lektora spojí s hmatovo-zvukovým prvkom, môže byť zrazu aj návšteva hradu či galérie pre nevidiacich návštevníkov bohatším a zaujímavejším zážitkom.

Red.