Komunita nepočujúcich aj napriek tomu, že je menšinová, zastáva veľmi dôležitú úlohu v našej spoločnosti. Jej členovia reprezentujú život človeka, ktorý bol o zvukovú krásu života ochudobnený. To ale neznamená, že je niečím menejcenným. Nepočujúci sa rovnakou mierou podieľajú na vytváraní blaha každého človeka. Menia svet. Nemusia to byť veľké činy pre celé ľudstvo. Stačí, keď jeden nepočujúci pozitívne ovplyvní životné smerovanie niekoho iného.
Ja som toho živým príkladom. Vyrastala som v spoločnosti počujúcich, cítila sa iná a nepochopená. Až vďaka nepočujúcim som pochopila svoju skutočnú hodnotu. Zmenili môj vnútorný svet a pomohli mi nájsť stratenú verziu seba samej.
Ako pre každého človeka, aj vzdelávanie hrá v živote nepočujúcich dôležitú úlohu. Umožňuje im spoznávať dianie vôkol seba, rozširuje im obzory a vychováva ich nielen vo vlastnej kultúre, ale oboznamuje ich aj s kultúrou počujúcich.
Príležitosťou na osobný rozvoj bola aj konferencia, ktorá sa uskutočnila 25. novembra 2023 v Bratislave v príjemnom a rodinnom prostredí Hotela Nivy. Jej ústrednou témou bolo spojivo medzi počujúcim a nepočujúcim prostredím – tlmočenie.
Podujatie bolo organizované občianskym združením Snepeda a finančne zastrešené Ministerstvom kultúry SR. Bolo zabezpečené tlmočenie z hovoreného do posunkového jazyka (ďalej len PJ) a naopak. Dôležitým prvkom bol aj simultánny prepis hovorenej reči.
Na konferencii odznelo až 11 príspevkov ako od počujúcich, tak aj od nepočujúcich prednášateľov. Každý účinkujúci mal 25-minútový priestor na svoj príspevok, po ňom nasledovala diskusia a otázky publika.
S prvým príspevkom vystúpil Roman Vojtechovský, ktorý je predsedom Snepedy a vyučujúcim na Trnavskej univerzite. Oboznámil nás so študijným programom, ktorý vzdeláva budúcich tlmočníkov. Študijný program Slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich (ďalej len SJvKN) je štvorročným bakalárskym študijným programom v odbore filológia. Študenti absolvujú až 700 hodín výučby slovenského posunkového jazyka (ďalej len SPJ) a 300 hodín praxe. Cieľom je dosiahnuť kompetenciu v SPJ na úrovni B2. Študenti sa oboznámia s jazykovedou PJ, kultúrou nepočujúcich, základmi surdopédie. Veľký dôraz sa kladie na praktickú časť výučby. Prispievateľ nám priblížil aj pilotný projekt MADS, ktorý spája sedem univerzít z EÚ a Spojeného kráľovstva. Jeho cieľom je vytvoriť medzinárodný magisterský program v oblasti aplikovaných štúdií nepočujúcich. Zároveň spomenul existenciu európskeho magisterského štúdia tlmočenia posunkového jazyka – EUMASLI.
Druhá téma sa týkala kvality a dostupnosti tlmočenia vo vybraných krajinách Európy. S problematikou nás oboznámila Paulína Ivanišová, študentka tlmočníctva ruštiny a angličtiny na Univerzite Komenského (ďalej len UK) v Bratislave. Rok študovala aj náš študijný program. Zaujímavé bolo porovnanie situácie tlmočníkov na Slovensku a vo Fínsku. Oba štáty majú približne rovnaký počet nepočujúcich, ale počet tlmočníkov je diametrálne odlišný – na Slovensku je približne 20 tlmočníkov, kým vo Fínsku až okolo 500.
Veronika Vojtechovská a Juraj Hladký, vysokoškolskí učitelia Trnavskej univerzity, odprezentovali príspevok na tému najčastejších chýb pri tlmočení zo SPJ do slovenského jazyka. Medzi ne patria napríklad doslovnosť, gramatická nepresnosť (nesprávna flexia, nevhodný výber predložiek, či nesprávna zhoda podmetu s prísudkom), chybný začiatok a následná oprava, formulačné nedostatky (opakovanie slov, apoziopéza), prozodické chyby (hezitačné pauzy) a nezmyselnosť prejavu. Obaja prednášatelia uskutočnili aj prieskum medzi študentmi 2. – 4. ročníka programu SJvKN, aby zanalyzovali ťažkostí, s ktorými sa študenti stretávajú pri preklade zo SPJ do SJ.
Problematika profesionalizácie bola témou prednášanou Emíliou Perez, ktorá, okrem toho, že je študentkou SJvKN, pôsobí aj na Katedre translatológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Profesionalizácia je vývojový proces, v ktorom sa zo zamestnania stáva profesia. Jej neoddeliteľnou súčasťou je zvyšovanie odbornosti a organizovanosti či etika výkonu práce. Profesionalizácia má etapy: 1. neusporiadaný trh (konkurencia medzi kvalifikovanými a nekvalifikovanými subjektmi), 2. konsenzus a zaviazanosť (konsolidácia trhu), 3. vytváranie formálnych sietí (spolupráca zainteresovaných) a 4. profesijná autonómia.
Oblasti vzdelávania nepočujúcich sa venuje Darina Tarcsiová, profesorka na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Predpokladom úspešnosti vzdelávania detí s poruchou sluchu je včasný skríning, správne nastavenie načúvacích pomôcok, raná starostlivosť a edukácia rodičov. Deti s poruchou sluchu sa môžu vzdelávať v školách pre žiakov so sluchovým postihnutím alebo v bežných školách formou integrácie či inklúzie. Pri vzdelávaní sa využívajú rozličné metódy a prístupy. D. Tarcsiová hovorila aj o bimodálnom bilingvizme a pedagogickom tlmočení.
Tlmočnícku službu Online tlmočník nám predstavili Andrea Dobrotka a Pavol Roman. Dozvedeli sme sa informácie o jej vzniku a členoch. S online tlmočníkom sa Nepočujúci môže spojiť každý pracovný deň od 8:00 do 18:00. Je pod správou občianskeho združenia Centrum bezbariérovej komunikácie a v rámci projektu spolupracuje s Nadačným fondom Telekom v Nadácii Pontis. Prostredníctvom videoklipov sme sa na vlastné oči presvedčili, akým spôsobom táto služba funguje a ako o ňu môže nepočujúci požiadať.
Téma tlmočenia pre osoby so sluchovým postihnutím v Žilinskom kraji bola odprezentovaná Janou Filipovou, predsedníčkou Krajského centra nepočujúcich Asociácie Nepočujúcich Slovenska Žilina. Oboznámila nás s fungovaním tlmočníckej služby a postupom pri žiadaní o ňu. V jej príspevku zaznel veľmi podnetný citát, ktorý vystihuje prežívanie každého nepočujúceho (Strnadová, 1995): „Je veľmi ťažké nepočuť a pritom žiť s ľuďmi, ktorí sa navzájom dorozumievajú zvukovým jazykom. Človek má pocit, akoby žil za sklom, môže sledovať, čo ostatní robia, ale nevie, prečo to robia a o čom spolu hovoria.“
Nasledoval príspevok od Jaroslava Cehlárika, riaditeľa Trnavskej asociácie sluchovo postihnutých (TASPO) a Slovenského zväzu posunkujúcich, na tému profesionality tlmočníkov na Slovensku. Podľa jeho slov by profesionálny tlmočník mal mať adekvátne vzdelanie, neustále sa zdokonaľovať a pohybovať sa v komunite nepočujúcich, disponovať znalosťou oboch jazykov, dodržiavať etiku tlmočenia, spolupracovať so svojimi kolegami, mať sebareflexiu a pýtať si od nepočujúcich spätnú väzbu.
Umelecké cítenie u nepočujúcich podporujú a rozvíjajú Michal Hefty a Angela Hefty, riaditeľ a zástupkyňa riaditeľa občianskeho združenia Myslím – centrum kultúry nepočujúcich. V rámci svojej prednášky nás zasvätili do tajomstiev prípravy hudobného a divadelného tlmočenia ako aj možností ich realizácie. Príprava takéhoto typu tlmočenia je náročný a nákladný proces. Tlmočník okrem znalosti oboch jazykov musí byť aj umelcom, musí mať estetické cítenie a vedieť interpretované dielo precítiť. Divadelné tlmočenie môže byť statické, tieňové, zónové alebo balkónové. Predstavili nám aj už uskutočnené hudobné a divadelné predstavenia tlmočené do SPJ. Svoje dlhoročné skúsenosti v tejto oblasti manželia pretavili do jedinečnej publikácie.
S posledným príspevkom, tlmočenie v mediálnom priestore, prišiel Stanislav Morávek. Okrem toho, že komunitne tlmočí, je aj študentom SJvKN a pracuje v televíznej časti RTVS. Predstavil nám svoje pôsobenie vo verejnoprávnej televízii, porovnal ho s bežným, komunitným tlmočením a nakukli sme aj pod pokrievku harmonogramu jeho pracovného dňa v RTVS.
Všetky príspevky boli veľmi zaujímavé a obohacujúce. Od publika zazneli veľmi podnetné otázky, ktoré neraz rozprúdili vášnivú diskusiu. Čerešničkou na torte bol jedálenský servis zabezpečený Hotelom Nivy. Poďakovanie patrí ako organizátorom, tak aj prednášajúcim. Na záver by som uviedla slová Victora Huga: „Čo je zlé na hluchote uší, keď myseľ počuje? Jediná skutočná nevyliečiteľná hluchota je hluchota duše.“
Alica Struková