Dva roky prázdnin sú možno snom nejedného dieťaťa, no už dva mesiace voľna môžu byť nočnou morou pre rodičov. Samozrejme, trochu zveličujeme, no aj tak je leto pre niektoré mamy a otcov náročnou skladačkou, v horšom prípade výšivkou, kde sa to len tak pláta. Keď ste už vyčerpali svoju dovolenku aj starých rodičov, prichádzajú na rad letné tábory. Zaujímalo nás, aké možnosti majú v tomto smere deti so zrakovým, sluchovým či telesným obmedzením.
Zoberieme každého
Náš mini prehľad začíname v občianskom združení Ja sám so sídlom v Hlohovci, ktoré sa celoročne venuje deťom so zdravotným znevýhodnením rôzneho typu. Ako mi povedala Katarína Brešťanská stojaca na jeho čele, popri terapiách a rehabilitácii sa v združení zameriavajú aj na pomoc rodinám týchto detí. „Pokiaľ ide o letné tábory, narazili sme zväčša len na denné alebo na také, kde bola nevyhnutná aj účasť rodičov. Našou snahou preto bolo umožniť deťom zažiť klasický tábor, aký si užívajú zdravé deti, teda bez terapií, bez rehabilitácií a najmä bez rodičov, od ktorých si dieťa potrebuje aspoň trochu oddýchnuť. Vieme, že druh zážitku z pobytu mimo rodiny je niečím úplne iným a nenahraditeľným,“ hovorí Katarína Brešťanská. Občianske združenie Ja sám má úspešne za sebou tretí ročník takéhoto tábora. Hneď na začiatku mi vyráža dych informácia o počte potrebných asistentov: „Keďže ide o tábor s 24-hodinovým pobytom, pre každé dieťa ich máme dvoch. Smejeme sa, že náš tábor je asi jediný, kde je viac dospelých ako detí. Tento rok sme mali 15 táborníkov a až 34 asistentov, pretože sme zobrali aj deti s ťažšími či kombinovanými diagnózami. Jedno dieťa malo dokonca až štyroch asistentov.“ Tábor absolvovali deti na vozíkoch, niektoré mali mentálne postihnutie. Jedinou podmienkou organizátorov je, aby si malý účastník tábor užil. Vopred teda nevylučujú nikoho, ale dieťa v bdelej kóme by nezobrali. „Sama mám syna so zdravotným postihnutím a chápem rodičov, ktorí by aspoň na pár dní potrebovali odľahčenie, ale toto nie je zmyslom nášho tábora,“ vysvetľuje Katarína Brešťanská, ktorá má, bez preháňania, kapacitu naplnenú už aj na budúci rok. Prvý ročník bol opatrnejší a rozbehový. Väčšinou prišli deti z ich hlohovského centra. Teraz však už dopyt vysoko prekračuje možnosti organizátorov.
Pri hľadaní vhodného miesta na tábor zamierili do rekreačnej oblasti Duchonka. „Ani penzión, do ktorého chodíme, nie je úplne bez prekážok. Má však na prízemí niekoľko bezbariérových izieb, zozadu nájazdovú rampu a niektoré deti vynášame hore schodmi. Je to tam veľmi pekné a vyhovujúce, s ihriskom, hojdačkami a krásnym okolím.“ Zaujímalo nás, ako sa zostavuje táborový program pre účastníkov takého pestrého zloženia. „Jeden deň sme mali aktívnu kanisterapiu. Deti sa hrali so psami, schovávali im hračky, robili si psí záprah. Na druhý deň bol koncert skupiny, ďalej prišli hasiči s ukážkami, divadielko. Nechýbali ani klasické táborové aktivity ako diskotéka, opekačka či dokonca ranná rozcvička. Večer sme vždy končili pod veľkou farebnou plachtou. Deti sa kúpali v bazénikoch, aspoň trikrát sme boli na prechádzke okolo celej Duchonky, zobrali sme ich na kolotoče a vodné bicykle.“ Asistenti sú v tomto tábore pre deti doslova rukami i nohami. Na prvom stretnutí im Katarína Brešťanská pripomína, aby videli predovšetkým dieťa, ktoré sa chce baviť a nie jeho postihnutie. „Nezastavili sme sa doslova pred ničím. Šesťdesiatkilové dieťa v hasičskom aute? Samozrejme! Bol to preň zážitok, na ktorý tak skoro nezabudne,“ opisuje presvedčivo neúnavná organizátorka.
Finančná spoluúčasť rodičov je tu nevyhnutná. Pre zaujímavosť. Poplatok za týždňový tábor bol 450 eur na dieťa, pričom len náklady na dvoch asistentov sú 600 eur. Pomáhajú dve percentá a projekty. Napriek tomu, že sa Katarína Brešťanská po takomto tábore dáva mesiac do kopy, v ich organizovaní poľaviť neplánuje, len by privítala, keby sa pridali ďalší: „Aj sme rozmýšľali o ďalšom turnuse, ale jednoducho nemáme kapacitu. Keby sa našiel niekto nový, kto by sa toho chytil, dám mu celé know how, všetky moje skúsenosti. Úplne však chápem, že sa do toho ľudia nehrnú.“ Zopakujme, že do tohto tábora môžu ísť aj deti napr. so zrakovým či sluchovým znevýhodnením. Každý v ňom využíva zmysly a schopnosti, ktoré má a užije si pobyt po svojom.
Pobyty pre celé rodiny
Dlhoročnú skúsenosť s organizovaním nielen detských táborov majú aj v Organizácii muskulárnych dystrofikov (ďalej len OMD). „V tomto roku sme pripravili tri tábory. Špecifikom je, že spolu s dieťaťom so zdravotným postihnutím prichádzajú rodičia a neraz aj súrodenci,“ približuje riaditeľka OMD Andrea Madunová. Pre rodičov je pripravený relaxačný program, v rámci ktorého sa môžu porozprávať, vymeniť si skúsenosti a informácie. Deťom pomáhajú program zvládnuť dobrovoľníci, ktorí sú ich asistentmi a kamarátmi. Keďže deti potrebujú pomoc aj pri nevyhnutných životných úkonoch ako obliekanie či hygiena, úplne bez rodičov to v tomto tábore nejde. Pri zostavovaní programu spolupracuje OMD s overenými animátormi, ktorí toto prostredie dôverne poznajú. „Deti veľmi radi súťažia na vozíčkoch. Sú tam rôzne prekážky, ktoré treba prekonávať, alebo posadíme na vozík aj asistentov či súrodencov. Program je väčšinou ladený tematicky. Tí najmenší mali napríklad tému Harryho Pottera, čomu sa prispôsobili aj súťažné aktivity,“ hovorí Andrea Madunová.
Tábory robí OMD aj pre tinedžerov a pre mladých dospelých. „Tam sa už program musí meniť, pretože ochorenie postupuje, sú tam už veľmi výrazné obmedzenia a výdrž je oveľa nižšia. Viac využívame spoločenské hry, obľúbené sú vedomostné súťaže.“ S kapacitou v OMD problém nemajú. Kolektív zúčastnených rodín je stabilný, občas pribudnú noví ľudia. Platí však vraj pravidlo, že kto raz tieto tábory vyskúšal, ten sa zvyčajne vracia opakovane.
Výber bezbariérových ubytovacích zariadení je obmedzený. Overenými miestami sú Duchonka neďaleko Topoľčian a Zuberec na Orave. Účastnícky poplatok sa snažia udržať na znesiteľnej výške. Tábory financujú z projektov, dvoch percent a rôznych dotácií. Pre rodiny táborníkov je veľkou pomocou aj to, že OMD prináša na pobyty sprchovacie vozíky, zdviháky a ďalšie pomôcky, ktorých individuálna preprava je problematická, alebo ich rodiny ani nemajú.
Ako spoznať medzinárodných kamarátov
Pozrime sa teraz na tábory pre deti so sluchovým postihnutím. Jeden z nich každoročne organizuje Kresťanské centrum nepočujúcich Slovenska v Lučkach pri Kremnici. O druhom mi podrobnejšie porozprával Jaroslav Cehlárik zo Slovenského zväzu nepočujúcich. Volá sa Jaspel a stále ide o novinku – tohto roku bol jeho druhý ročník. V tábore je medzinárodná účasť detí a mladých nepočujúcich z celého sveta. Podmienkou na účasť je plynulé ovládanie posunkového jazyka. Program sa prispôsobuje podľa vekových kategórií. „Tábor organizujeme s cieľom podporiť nepočujúce deti a mládež. Keďže celý život zažívajú rôzne bariéry v rámci väčšinovej spoločnosti, snažíme sa v tábore vytvoriť bezpečný priestor, kde si deti môžu nájsť nových kamarátov a nabrať nové skúsenosti,“ hovorí Jaroslav Cehlárik. „Podporujeme ich, aby boli sebavedomejšími a vďaka medzinárodnej účasti spoznávajú aj odlišné kultúry a spôsob fungovania v iných krajinách.“
V tábore sa komunikuje v medzinárodnom posunkovom jazyku. Podľa Jaroslava Cehlárika majú nepočujúce deti rady to, čo aj ostatné – športové aktivity, súťaže a rôzne hry. Záujem o tábor je veľký a jeho cena sa pohybuje okolo 280 eur.
Nevidiaci varili aj cestovali
Celoslovenské letné pobyty špeciálne pre deti so zrakovým postihnutím sa v súčasnosti neorganizujú. V Košiciach však krajské stredisko Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ďalej len ÚNSS) jeden denný tábor pripravilo. Bližšie informácie nám poskytla PR manažérka ÚNSS Eliška Fričovská. Prázdninové chvíle spolu strávili drobci so zrakovým postihnutím i bez neho. Aktivity organizátori namiešali tak, že boli prínosné nielen pre malých „zrakáčov“, ale užitočné aj pre bežné deti. Napríklad si spoločne urobili palacinky či cuketové placky. Deti si skúsili sebaobslužné aktivity – strúhali cuketu, chystali cesto, natierali palacinky džemom, prestierali a servírovali, iba opekanie na panvičke si ponechali – z bezpečnostných dôvodov – zamestnankyne krajského strediska. Spoločne však navštívili aj reštauráciu, aby si táborníci vyskúšali výber i objednávanie jedla z jedálneho lístka. Cestovali výlučne verejnou dopravou, pretože počas roka je presúvania autami viac než dosť. Spoločne navštívili veľa zaujímavých miest – Kulturpark v Košiciach, kde sa čo-to dozvedeli o výrobe a spracovaní železa, nestratili sa vo Viktóriiných záhradách s bludiskom Čertova skala pri Starej Ľubovni. Vyskúšali si prácu hasičov, kanisterapiu, spoznali historické hodiny i váhy. Podľa slov organizátoriek boli drobci takí spokojní, že by nedbali prísť na druhý turnus. Ten sa im však tento rok z finančných dôvodov zorganizovať nepodarilo.
Ako na to
Nájsť vhodný tábor a potom voľné miesto v ňom, to je dvojnásobný úspech. Ak chcete, aby sa vám to podarilo, začnite s hľadaním vo veľkom predstihu. Naša skúsenosť je taká, že ak aj príslušné občianske združenie či organizácia tábory nerobia, vždy nás vedeli správne nasmerovať. V niektorých denných táboroch organizovaných bežnými centrami voľného času existuje možnosť absolvovať tábor aj s dieťaťom. Našli sme dokonca aj komunitu rodičov pri Topoľčanoch, ktorí si cez prázdniny s deťmi navzájom vypomáhajú a organizujú pre ne čosi ako denný vidiecky tábor. Svoju tradíciu má tiež letný tábor Susedia, v ktorom sa spojilo niekoľko blízkych obcí a každý deň pripravuje program pre deti iná dedina. Do tohto tábora chodia i deti z marginalizovaných skupín či so znevýhodnením. Možností je veľa, len nie sú centralizované na jednom mieste. Leto je už za nami, tak šťastnú ruku pri výbere do nového roka.
Red.