Každoročne si v štvrtý januárový deň pripomíname narodenie Louisa Brailla, autora šesťbodového písma pre nevidiacich. V roku 2024 je to už 215 rokov. Toto písmo sa dodnes používa vo väčšine krajín sveta a ani v čase moderných technológií nestráca na svojom význame. Naopak, technológie môžu Braillovo písmo ešte podporiť a rozšíriť, ako nám to ukazujú elektronické brailové riadky s možnosťou pripojenia k počítaču.
Od roku 2020 funguje v Slovenskej knižnici pre nevidiacich (SKN) Mateja Hrebendu v Levoči naša Národná autorita pre Braillovo písmo. Jej hlavným koordinátorom je Michal Tkáčik. Sám pripúšťa, že mnoho informácií v písomnej podobe si už nevidiaci môžu zistiť aj rôznymi inými prostriedkami, či už na internete alebo priamo pri používaní tovaru či služby pomocou mobilných telefónov. Možnosť rýchleho zistenia základnej informácie bez závislosti od technológií je však podľa neho dôležitý moment pre rozhodovanie a efektívne využívanie tovarov a služieb.
Braillové bodky neprehliadnete napríklad na škatuľkách s liekmi, z ktorých sa dá hmatom vyčítať názov lieku a prípadne je tam uvedená sila účinnej látky. K takémuto označovaniu liekov nás zaviazala smernica EÚ. Ak sa to podarilo na liečivách, podľa Michala Tkáčika nič nebráni tomu, aby sa bodky viac vyskytovali aj na iných produktoch. Možno si spomeniete na fľaše s nápojmi hroznovej chuti, ktoré bývali istý čas označované aj Braillovým písmom. Spoločností, ktoré na svoje obaly umiestnili názov v braili bez toho, že by to od nich vyžadovala nejaká smernica, je už niekoľko.
Michal Tkáčik si vie predstaviť viac braila napríklad aj v doprave. Už teraz sa stretávame s takýmto označovaním tlačidiel v dopravných prostriedkoch, pomohli by však aj označenia sedadiel. Podobne je to v budovách. Tlačidlá výťahov sú často pre nevidiacich označené, čísla dverí úradov a inštitúcií zatiaľ nie.
Aj samotní nevidiaci používatelia si uvedomujú, že Braillovo písmo zaberá v porovnaní s tzv. čiernotlačou väčší priestor a informácie v ňom nikdy nebudú sprístupnené v pomere jedna k jednej. Uvedenie základných informácií v braili však môže významne prispieť k schopnosti rýchlo sa zorientovať, vybrať si správny produkt a podobne.
Prístup samotných nevidiacich k svojmu písmu je často rôznorodý. Niektorí informácie prijímajú len zvukom, prostredníctvom hlasových výstupov. Ďalší však prichádzajú na to, že pri hmatovom čítaní si z textu zapamätajú viac, lepšie sa im udržiava pozornosť a upevňujú si aj pravidlá pravopisu.
Efektívne využitie bodového písma ponúka brailový riadok spomenutý v úvode. Kým na rýchle čítanie textov, napríklad beletrie, môže nevidiaci využiť hlasový výstup, pri štúdiu matematického zápisu, nôt či jednoduchých obrázkov, mu dobre poslúži hmatový displej.
Prvé knihy v Braillovom písme vytlačila SKN Mateja Hrebendu v Levoči už v roku 1946. Popri stále nových knihách pribúdajúcich v tlačenej, papierovej podobe spustila knižnica aj projekt e-Braille. Vďaka tomu si čitatelia knihy môžu čítať v digitálnom brailovom formáte na brailových riadkoch. Formátovanie a grafická úprava sú v týchto elektronických knihách zachované tak ako v tlačených, takže čitatelia sa oboznamujú nielen s obsahom textov, ale aj s ich štruktúrou a členením.
Možnosti zakúpiť si knihu v Braillovom písme boli donedávna veľmi obmedzené, takmer všetko sa len vypožičiavalo. Od februára roku 2023 však začal na webovej stránke SKN fungovať online obchod, kde sa dajú objednať rôzne publikácie – knihy, časopisy, kalendáre alebo pohľadnice. Dôležitosť Braillovho písma pre nevidiaceho človeka názorne ukazuje film Nevidím z produkcie SKN Mateja Hrebendu. Na troch ľudských osudoch a na rôznych životných situáciách ilustruje, že písmo je jedným z kľúčových komunikačných nástrojov a kým pre vidiacich je to čiernotlač, nevidiaci majú k dispozícii Braillovo písmo. Novinkou v SKN Mateja Hrebendu je aj vznikajúce pracovisko na prepisovanie učebníc, ktoré aj nevidiacim deťom umožní vzdelávať sa z tých istých, neredukovaných materiálov, aké majú k dispozícii ich vidiaci spolužiaci.
Red.