Dňa 5. decembra 2019 schválila Národná rada SR novelu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorou sa výrazne rozšírili možnosti poskytovania ošetrovného. Tieto ustanovenia nadobúdajú účinnosť 1. januára 2021.
Prijatá úprava poskytovania ošetrovného predstavuje novú koncepciu zabezpečenia starostlivosti o chorého príbuzného v jeho domácom prostredí, v rámci ktorej sa zavádza inštitút osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby a súvisiaca nová kategória dávky ošetrovné, ktorá je poskytovaná zo sociálneho poistenia poistencovi, ktorý chorého príbuzného osobne a celodenne ošetruje.
Dlhodobé ošetrovné
Cieľom úprav v nemocenskom poistení je zavedením novej kategórie dávky ošetrovné, tzv. dlhodobé ošetrovné,kompenzovať dočasnú stratu príjmu poistenca, ktorý osobne a celodenne ošetruje chorého príbuzného v prípade, kedy bol tento v dôsledku náhlej zmeny zdravotného stavu hospitalizovaný a prepustený zo zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti do domáceho prostredia.
Resp. príbuznú osobu, ktorá sa pre nevyliečiteľné ochorenie nachádza v terminálnom štádiu ochorenia alebo v štádiu na konci života.
Dlhodobé ošetrovné bude môcť byť poskytované až po dobu 90 dní. Prínosom navrhovanej právnej úpravy je, že nemocensky poistené osoby, ktoré vykonávajú osobnú starostlivosť v prirodzenom prostredí (a teda nemôžu vykonávať po uvedené obdobie ošetrovania zárobkovú činnosť), budú mať zabezpečený príjem dávkou zo sociálneho poistenia počas podstatne dlhšieho obdobia, ako tomu mohlo byť doteraz, pričom sa budú môcť pri výkone starostlivosti, vzhľadom na jej náročnosť, za zákonom stanovených podmienok striedať.
Súčasne sa predlžuje aj maximálne obdobie poskytovania tzv. krátkodobého ošetrovného z 10 na 14 dní a rozširuje sa okruh príbuzných osôb, ošetrovaním (resp. zabezpečovaním starostlivosti) ktorých môže nemocensky poisteným osobám vzniknúť nárok na ošetrovné.
A to tak v prípade tzv. krátkodobého ošetrovného, ako aj vyššie uvedeného dlhodobého ošetrovného.
Všetky uvádzané opatrenia budú prispievať k efektívnejšiemu zabezpečeniu starostlivosti o chorého príbuzného v jeho prirodzenom prostredí.
Podmienky nároku na ošetrovné
Poistenec má podľa § 39 ods. 1 zákona mimo iných prípadov nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne
- ošetruje chorého príbuzného v priamom rade, choré dieťa, ktoré nie je príbuzný v priamom rade, chorého súrodenca, chorého manžela, chorú manželku alebo chorého rodiča manžela alebo manželky, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára
- nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo
- vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby,50b) ak neprejavil písomný nesúhlas s vykonávaním ošetrovania poistencom.“
V prípade ošetrovania z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby (bod 2.) sa môžu ošetrujúce osoby striedať, upravuje to § 39 ods. 4:
„(4) Ak v tom istom prípade dôjde k opätovnému prevzatiu ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 odseku 1 písm. a) druhom bode tým istým poistencom, podmienky nároku na ošetrovné podľa § 39 odseku 1 písm. a) druhého bodu sa posudzujú ku dňu prvého prevzatia.Poistenec môže prevziať ošetrovanie fyzickej osoby v tom istom prípade od iného poistenca najskôr po uplynutí 30 dní od predchádzajúceho prevzatia; to neplatí, ak poistenec nemôže pokračovať v ošetrovaní fyzickej osoby uvedenej v § 39 odseku 1 písm. a) druhom bode z dôvodu, že mu to podľa lekárskeho posudku neumožňuje jeho nepriaznivý zdravotný stav.“
Vznik a zánik nároku na ošetrovné upravuje § 42 zákona:
Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 Písm. a). Nárok na ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a), najneskôr uplynutím
- 14 dní od vzniku potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti, ak nárok na ošetrovné vznikol podľa § 39 ods. 1 písm. a) prvého bodu, alebo
- 90 dní trvania nároku na výplatu ošetrovného v úhrne všetkým poistencom, ak nárok na ošetrovné vznikol podľa § 39 ods. 1 písm. a) druhého bodu.
Ošetrovné sa vyplatí za to isté obdobie osobného a celodenného ošetrovania jednej fyzickej osoby alebo viac fyzických osôb uvedených v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode len raz a len jednému poistencovi.
Ošetrovné, na ktoré vznikol nárok z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania tej istej fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode, sa za obdobie 12 mesiacov od vzniku prvého nároku na výplatu tohto ošetrovného v tomto období vyplatí v úhrne všetkým poistencom najviac za 90 dní.
Z dôvodovej správy
Dlhodobé ošetrovné bude poskytované na ošetrovanie príbuznej osoby po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti a v prípadoch, v ktorých je vhodné zabezpečiť dôstojnú rodinnú starostlivosť o nevyliečiteľne choré osoby v štádiu ochorenia na konci života alebo v terminálnom štádiu ochorenia.
Rozširuje sa okruh osôb (príbuzných), ktorým v prípade ošetrovania svojho rodinného príslušníka môže vzniknúť nárok na ošetrovné, ak sú nemocensky poistené.
Rozšírený okruh reflektuje potrebu zabezpečenia širšieho spektra poistencov pre účely ošetrovania počas dlhšieho obdobia, keďže indikovaná domáca starostlivosť bude náročnejšia nielen z časového hľadiska, ale aj z hľadiska osobitných potrieb ošetrovaných osôb (pacienti po hospitalizácii, paliatívni pacienti).
Rozšírenie okruhu oprávnených poistencov v prípade dlhodobého ošetrovného umožní flexibilnejšie striedanie poistencov počas ošetrovania v priebehu podporného obdobia.
Návrh na rozšírenie okruhu poistencov – ošetrujúcich osôb sa zároveň vzťahuje aj na ošetrovné z dôvodu potreby ošetrovania inej fyzickej osoby alebo z dôvodu starostlivosti o dieťa do desiatich rokov veku (krátkodobé ošetrovné).
Za príbuzných v priamom rade sa považujú priami predkovia a potomkovia, napr. rodičia a deti, prarodičia a vnuci a vnučky. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa navrhuje, aby poistenci mali nárok na ošetrovné (krátkodobé aj dlhodobé) aj v prípade, že sa starajú o súrodenca.
Vyplatenie dávky
Nárok na dlhodobé ošetrovné zanikne najneskôr uplynutím deväťdesiateho dňa vyplácania dlhodobého ošetrovného, pričom do lehoty deväťdesiat dní sa úhrnne započítavajú všetky dni výplaty dlhodobého ošetrovného všetkým poistencom, ktorí vykonávajú ošetrovanie tej istej ošetrovanej osoby v tom istom prípade.
To znamená, že ošetrovné sa všetkým poistencom dohromady, v tom istom prípade vypláca najdlhšie po dobu 90 dní.
Dlhodobé ošetrovné bude vyplácané za to isté obdobie len raz a len jednej oprávnenej osobe, ktorá v tom čase zabezpečuje domácu starostlivosť. Dlhodobé ošetrovné, na ktoré vznikol nárok z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania toho istého chorého príbuzného, sa za obdobie 12 mesiacov od vzniku prvého nároku na výplatu tohto dlhodobého ošetrovného v tomto období navrhuje vyplatiť v úhrne všetkým poistencom najviac za 90 dní, t.j. nárok na výplatu dlhodobého ošetrovného za ošetrovanie toho istého príbuzného v sledovanom období 12 mesiacov bude môcť trvať v úhrne najviac 90 dní.
Po uplynutí 12 mesiacov, v prípadoch pokračovania poskytovania domácej starostlivosti, ak nárok na dlhodobé ošetrovné, ktorý vznikol z dôvodu osobného a celodenného ošetrovania tohto príbuzného naďalej trvá, by sa mal nárok na výplatu obnoviť (resp. by mal vzniknúť, ak vznikol prvý krát); obnovením nároku na výplatu v takomto prípade začne plynúť nové 12-mesačné sledované obdobie.
Osobná starostlivosť
Súčasne bola schválená novela zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Novela stanovuje, čo sa považuje za osobnú starostlivosť v prirodzenom prostredí osoby a aké sú podmienky pre jej uznanie, nadobúda účinnosť 1. januára 2021.
Osobná starostlivosť v prirodzenom prostredí je upravená v § 12b zákona.
Osobná starostlivosť v prirodzenom prostredí osoby je osobná a celodenná starostlivosť blízkej osoby o chorého príbuzného (ďalej len „chorá osoba“), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje poskytovanie osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby (ďalej len „osobná starostlivosť“). Počas osobnej starostlivosti sa môže chorej osobe poskytovať v jej prirodzenom prostredí aj domáca starostlivosť.
Potrebu osobnej starostlivosti chorej osobe posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým je
- lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti určený poskytovateľom, ak u chorej osoby došlo k závažnej poruche zdravia, ktorá si vyžiadala hospitalizáciu, pri ktorej bola poskytovaná zdravotná starostlivosť v rozsahu najmenej päť po sebe nasledujúcich dní, ak je predpoklad, že jej zdravotný stav bezprostredne po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti do prirodzeného prostredia bude nevyhnutne vyžadovať poskytovanie osobnej starostlivosti počas najmenej 30 dní; na účely splnenia podmienky päť po sebe nasledujúcich dní hospitalizácie sa za deň hospitalizácie považuje aj deň prijatia do zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti a deň prepustenia z takéhoto zariadenia,
- lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore paliatívna medicína, klinická onkológia, geriatria, vnútorné lekárstvo, gastroenterológia, hematológia a transfúziológia, hepatológia, kardiológia, nefrológia, neurológia, pneumológia a ftizeológia, reumatológia, gynekológia, anestéziológia a intenzívna medicína, algeziológia, chirurgia, ortopédia, úrazová chirurgia alebo pediatria, ak chorá osoba je v štádiu ochorenia na konci života alebo v terminálnom štádiu ochorenia.
Ak príslušný ošetrujúci lekár rozhodol o potrebe poskytovania osobnej starostlivosti
- vyznačí v prepúšťacej správe indikáciu osobnej starostlivosti, ak ide o lekára uvedeného pod písm. a),
- potvrdí vznik potreby poskytovania osobnej starostlivosti a prvé poskytovanie osobnej starostlivosti na predpísanom tlačive osobe, ktorá bude poskytovať osobnú starostlivosť chorej osobe
- najneskôr v deň prepustenia chorej osoby zo zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti, ak o potrebe poskytovania osobnej starostlivosti rozhodol lekár uvedený pod písm. a) alebo
- v deň, kedy zistil potrebu poskytovania osobnej starostlivosti chorej osobe, ak o potrebe poskytovania osobnej starostlivosti rozhodol lekár uvedený pod písm. b),
- oznámi vznik potreby poskytovania osobnej starostlivosti všeobecnému lekárovi.
Všeobecný lekárna predpísanom tlačive potvrdzuje
- prerušenie a ukončenie poskytovania osobnej starostlivosti,
- vznik druhého a ďalšieho poskytovania osobnej starostlivosti,
- trvanie poskytovania osobnej starostlivosti, k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a
- ukončenie potreby poskytovania osobnej starostlivosti,
- určuje termín, kedy je chorá osoba povinná dostaviť sa na kontrolu potreby poskytovania osobnej starostlivosti, ak to charakter choroby vyžaduje a umožňuje a za týmto účelom ho predvoláva na kontrolu; ak charakter choroby neumožňuje chorej osobe dostaviť sa na kontrolu k všeobecnému lekárovi, kontrolu vykoná všeobecný lekár u pacienta v jeho prirodzenom prostredí,
- zaznamenáva v zdravotnej dokumentácii potrebu poskytovania osobnej starostlivosti,
- poskytuje súčinnosť Sociálnej poisťovni pri kontrole posudzovania potreby poskytovania osobnej starostlivosti v sporných prípadoch.
Povinnosti
Osoba, ktorej príslušný ošetrujúci lekár alebo všeobecný lekár potvrdil poskytovanie osobnej starostlivosti, je povinná do siedmich pracovných dní oznámiť všeobecnému lekárovi začiatok a ukončenie poskytovania ústavnej starostlivosti chorej osobe.
Chorá osoba, ktorej sa poskytuje osobná starostlivosť je povinná dostaviť sa k všeobecnému lekárovi v určený deň na kontrolu, ak to charakter choroby vyžaduje a umožňuje. Ak sa na kontrolu bezdôvodne nedostaví, všeobecný lekár ukončí týmto dňom potrebu poskytovania osobnej starostlivosti.
Ak počas trvania potreby osobnej starostlivosti dôjde k opätovnej hospitalizácii z tohto istého dôvodu a je predpoklad, že potreba poskytovania osobnej starostlivosti bude z toho istého dôvodu trvať aj po ukončení hospitalizácie, potreba poskytovania osobnej starostlivosti sa neukončí.
Milan Měchura