Súbežne s technologickou konferenciou INSPO prebiehala aj konferencia Agora, ktorá sa venuje bariéram na webe a prístupnosti webových lokalít.
Konferenciu otvorili Boris Janča, súčasný riaditeľ Strediska pre pomoc študentom so špecifickými potrebami Teiresiás Masarykovej univerzity v Brne, a jeho predchodca Petr Peňáz. Príspevky konferencie sa niesli v téme poskytovania spätnej väzby k prístupnosti webu a digitálnych knižníc. Podnetný príspevok predniesla Nicole Fryčová, ktorá pôsobí ako právnička v Sjednocené organizaci nevidomých a slabozrakých ČR (SONS) a taktiež je predsedníčkou odbornej skupiny pre prístupnosť verejnej správy a verejných služieb pri vládnom výbore pre osoby so zdravotným postihnutím.
Aj weby majú bariéry
Prístup k informáciám je aj o prístupnosti webov. Po debarierizácii webových stránok volajú ľudia so zrakovým postihnutím. Hoci prístupnosť upravuje platná legislatíva, ktorá hovorí, že weby štátnej a verejnej správy musia byť prístupné, nie je to však pravidlom.
Nicole Fryčová vo svojom príspevku zhrnula najčastejšie nedostatky: zlý kontrast písma a pozadia, používanie nevhodného typu písma či rolovacích polí. To komplikuje prácu ľuďom so zrakovým postihnutím, ktorí sú odkázaní na zväčšenie obrazovky. Pre používateľov čítačov obrazovky je pri získavaní informácií prístupný web ešte dôležitejší. Tu nastávajú najčastejšie problémy v podobe nepopísaných polí alebo ak správca webu vloží oznam či dokument v čisto grafickej podobe, kde je v obrázku včlenený text. Takýto text čítač obrazovky štandardne neprečíta.
Nevidiacim a slabozrakým komplikujú samostatný život aj viaceré rezervačné systémy, ktoré sú založené na grafike a nepopísaných poliach. Využívajú ich mnohé súkromné dopravné spoločnosti, ktoré týmto spôsobom predávajú cestovné lístky. V panelovej diskusii na to upozornili účastníci konferencie, keďže doprava je súčasťou života každého z nás, obzvlášť zrakovo postihnutých, ktorí sú na verejnú dopravu často odkázaní. Ďalej v diskusii odzneli otázky o získavaní spätnej väzby k prístupnosti webov, k tejto téme sa vyjadrila vo svojom príspevku aj Susanna Laurin zo švédskej organizácie Funka. Otázky sa tiež dotýkali umelej inteligencie či šablón, vďaka ktorým si dnes dokáže vytvoriť web prakticky ktokoľvek, čo prispieva k narastajúcemu počtu neprístupných stránok. Diskutujúci hovorili aj o možnostiach certifikovaných webov, kde by certifikát deklaroval ich prístupnosť.
Ani zdravé oči neprečítajú to, čo nepoznajú
Komunikačnou bariérou trpia aj ľudia so sluchovým postihnutím. Môžeme ich rozdeliť do dvoch skupín – v prvom prípade ide o nedoslýchavých ľudí, v druhom o Nepočujúcich. Pri komunikácii s nedoslýchavými treba pamätať na základné pravidlá správnej artikulácie, stáť priamo oproti človeku, na ktorého hovoríme, a v dobre osvetlenej miestnosti. Výrazným pomocníkom sú indukčné slučky, ktoré dokážu človeku so zhoršeným sluchom zosilniť hlas hovoriaceho v zariadení pripevnenom na uchu.
V prípade Nepočujúcich sa na bezbariérovosť pozeráme komplexnejšie. Uplatňujeme podobné princípy, pretože viacerí Nepočujúci dokážu odčítať z pier. Do popredia sa ako komunikačný prostriedok jednoznačne dostáva posunkový jazyk príp. do určitej miery aj komunikácia písomnou formou. Vo videách je často využívané titulkovanie obsahu. V bežnej reči sa využíva simultánny preklad tlmočníka, prípadne prepis hovorenej reči v reálnom čase. Aj videá, ktoré boli prezentované počas konferencie Agora, obsahovali titulky a rovnako bol zabezpečený spomínaný simultánny preklad.
Keď môžu byť aj titulky bariéra
Posunkový jazyk je niečo ako samostatný jazyk. Znamená to, že Nepočujúci, ktorý komunikuje posunkovým jazykom, nemusí rozumieť slovenčine/ češtine, hoci sa tento jazyk zdá byť jeho rodným. Ak sa Nepočujúci dorozumieva posunkovým jazykom, titulky vo videách, o ktorých hovoríme ako o sprístupnení obsahu, nebudú efektívne, pretože je to pre neho vlastne cudzí jazyk. „Český posunkový jazyk je prirodzený jazyk, nie je medzinárodný. V každom štáte sú národné jazyky nezávislé na posunkovom jazyku. Napríklad český posunkový jazyk nie je na češtine nijak závislý, má inú štruktúru, slovnú zásobu, inú gramatiku. Preto sa Nepočujúci učí češtinu ako cudzí jazyk. Nie je pre neho prirodzený, pretože ho nepočuje. Aj preto musíme počítať s tým, že pre Nepočujúcich je veľmi náročné sledovať texty v českom jazyku, pretože sa ho učia ako jazyk cudzí,“ vysvetľuje Petr Vysúček, ktorý je Nepočujúci a hovorí posunkovým jazykom.
V súvislosti s prístupnosťou webov majú ľudia so sluchovým postihnutím problém s prečítaním náročných obchodných podmienok, popisov produktov a podobne. Ako dobrý príklad z praxe uvádza Nicole Fryčová stránku Ministerstva vnútra Českej republiky, kde si cez piktogram môžeme spustiť verziu pre Nepočujúcich. Tam nájdeme upravené digitálne prostredie vo forme videa, kde je v posunkovom jazyku pretlmočený obsah.
Zrozumiteľnosť pre všetkých
Písanie zrozumiteľných textov súvisí nielen s problematikou ľudí so sluchovým postihnutím. Preto Kancelária verejného ochrancu práv v Českej republike vydala príručku pravidiel ako písať zrozumiteľné úradné texty. Týka sa aj zjednodušenia jazyka pre ľudí s mentálnym postihnutím. U ľudí s kognitívnymi poruchami je veľmi vítaný model zjednodušeného čítania tzv. easy to read. „Tieto texty bývajú doplnené obrázkami, nepoužívajú rozsiahle vety ani odborné slová, spravidla každá veta obsahuje len jednu informáciu,“ vysvetľuje Nicole Fryčová.
Získavanie informácií je základom nielen pre edukáciu, ale aj z hľadiska dodržania práva prístupu k nim. České aj slovenské neziskové organizácie, v ktorých pôsobia odborníci na prístupnosť webov a informácií pre ľudí so zdravotným postihnutím, sú otvorené k pomoci a konzultáciám všetkým developerom, ktorí programujú weby a chcú v nich dosiahnuť prístupnosť aj pre ľudí so znevýhodnením. Organizátori podujatia už avizovali ďalšiu Agoru na máj 2024.
Zuzana Rojíková