Osoby zdravotne znevýhodnené, ich situácia na Slovensku a ako ju zlepšiť a priblížiť vyspelým krajinám
Systém pomoci osobám ZŤP na Slovensku hlboko zaostáva oproti vyspelým krajinám a ostal priam zakotvený v časoch minulých, v časoch socializmu. Finančne najviac trpia rodiny s chorými deťmi, ktoré ešte nemajú nárok na invalidný dôchodok, mnohokrát sa im popiera aj príspevok na opatrovanie a predlžený rodičovský príspevok do 6tého veku dieťaťa nijako nerieši mnohonásobne zvýšené náklady na liečbu a špeciálnu starostlivosť či pomôcky. Komplexne je nevyhnutné, pri poskytovaní akejkoľvek pomoci osobám ZŤP, posudzovať príjem rodičov či ďalších osôb žijúcich s nimi v spoločnej domácnosti. Toto je prežitok, ktorý v iných systémoch štátov EÚ nemá obdobu. Nehovoriac o množstve potvrdení, ktoré je nutne predložiť napr. zo strany zákonných zástupcov úradom, napriek dnešnej vraj digitalizovanej dobe. Tu je nutné aj odstrániť nezmyselnú obrovskú byrokraciu, ktorá zaťažuje každú stranu vrátane lekárov a mnohých úradníkov. Systém sa dá nastaviť veľmi jednoducho a spravodlivo. Posudzovať je nutné len osobu so zdravotným znevýhodnením, a nie všetkých okolo, v závislosti na veľkosť postihnutia a podľa toho nastaviť aj výšku finančnej pomoci v prípade príspevkov na pomôcky či opatrovateľskú službu. Napr. inú špeciálnu stoličku potrebuje osoba s 20% zdravotným postihnutím a inú osoba s 90% zdravotným postihnutím, preto je nemysliteľné, aby výška príspevku bola rovnaká, keď cena zdravotnej pomôcky je diametrálne odlišná a pri vyšších postihnutiach dosahuje niekoľko tisícové sumy, pričom príspevok je niekoľko sto eur.
Je nemysliteľné, aby osoba, ktorá je opatrovateľom, nemohla si zarobiť viac ako je dvojnásobok životného minima, ak má na to dispozície, priestor a čas. Je to prežitok doby vlády komunizmu. Opatrovateľský príspevok nepredstavuje nejaký kompenzačný príspevok, ale v podstate nahrádza mzdu za 24hodinovú službu pre oparovaného. To znamená, že opatrovateľ ďalším zárobkom na úkor voľného času si len snaží vykompenzovať stále rastúce bežné náklady na život a štát mu v tom bráni, obmedzuje ho. Je to kontraproduktívne aj z hľadiska daňového pre štát a hlavne je to v rozpore s ústavou SR a zákonmi SR a EÚ. Opatrovateľský príspevok má náležať opatrovanému s určením opatrovníka, ktorý nemôže byť obmedzovaný na ďalšom príjme a ani ukrátený na príjme za opatrovanie zdravotne znevýhodnenej osoby, tak ako je to v ostatných vyspelých krajinách.
Na Slovensku je raritou aj nerovnaká miera posudzovania v rôznych krajoch či okresoch, čo nemôže byť. Tým je porušovaná rovnosť pred zákonom. Zvlášť trpia tí, ktorých sa opatrovanie a pomoc týka na mnohé roky. A naopak niekedy zdĺhavosť posudzovania osoby spôsobuje to, že ku kompenzácii pre smrť posudzovaného ani nedôjde. Je nevyhnutné, aby Slovensko bolo naozaj spravodlivou sociálnou krajinou a myslelo na najslabších s myšlienkou, že nikdy neviem, kedy zdravý občan Slovenska bude odkázaný na sociálnu pomoc.