Francúz Louis Braille (1809-1852) je autorom písma pre nevidiacich, ktoré sa úspešne rozšírilo do celého sveta a používa sa dodnes. Hoci v súčasnosti majú ľudia so zrakovým znevýhodnením aj iné možnosti čítania, písania a vyrovnávania svojho informačného deficitu, Braillovo písmo má medzi nevidiacimi používateľmi stále svoje pevné miesto. Podujatie Tour de Braille, ktoré sa odohralo 11. augusta v centre Nitry, chcelo poukázať na význam šiestich Braillových bodiek a zároveň dostať toto písmo a jeho používateľov do pozornosti vidiacej verejnosti.
Súťaže v rýchlom písaní na stroji či ešte dávnejšie v stenografovaní boli kedysi pomerne populárne aj u vidiacich. Brailisti si v písaní na Pichtovom stroji sily merajú dodnes a okrem toho súťažia aj v čítaní na rýchlosť a presnosť. Pichtov stroj má šesť klávesov. Stláčaním ich kombinácií sa do papiera tlačia brailové písmená. Siedmy kláves je takzvaný medzerník. Deti, ktoré sa bodky učia od prvého ročníka základnej školy, dokážu písať veľmi rýchlo. Aj schopnosť plynulo čítať je tým väčšia, čím skôr si človek toto písmo osvojí. Preto sú brailisti na súťažiach rozdelení najmenej do dvoch kategórií. V jednej sú tí, ktorí sa s hmatovým čítaním zoznámili už v detstve, v druhej súťažia ľudia, ktorým Braillovo písmo vstúpilo do života neskôr.
Súťaže v čítaní a písaní sa odohrávajú po celom Slovensku. Organizátori sa snažia tieto preteky oživiť pridávaním nových zaujímavých disciplín. Väčšinou sa však konajú takpovediac za zatvorenými dverami. Na nitrianskej Tour de Braille to bolo iné. Každá súťažná disciplína sa odohrávala na inom mieste, napríklad v Ponitrianskom múzeu, v krajskej knižnici či v jednej nitrianskej reštaurácii. Brailisti sa spolu s vidiacimi asistentmi postupne presúvali po jednotlivých stanovištiach. Súťažiaci rad za radom absolvovali dvojminútový diktát na stroji, rovnako dlho čítali pripravený text, následne v časovom limite vyhľadávali najlacnejšie jedlá a nápoje vo vytlačenom jedálnom lístku, aby sa zmestili do stanoveného rozpočtu. Praktickou úlohou bolo aj podľa zoznamu správne vytriediť škatuľky s liekmi. Práve na liekových obaloch sa Braillovo písmo objavuje už bežne. Naopak, jedálnych lístkov s bodkami zatiaľ v našich stravovacích zariadeniach veľa nenájdete. Aj preto organizátori Tour de Braille venovali nitrianskej reštaurácii, ktorá jednu z disciplín hostila, prepis ich vlastného trojjazyčného jedálneho a nápojového lístka. Ten bude k dispozícii nevidiacim návštevníkom, ale určite na prvý pohľad zaujme aj vidiacich stravníkov.
Kým sluchové vnímanie písaného slova je pre nevidiacich často rýchlejšie a pohodlnejšie, hmatový kontakt s textom umožňuje lepšie a dôkladnejšie oboznámenie s jeho obsahom, štrukturovaním a upevňuje aj znalosti správneho zápisu. Túto skutočnosť podčiarkla ďalšia z disciplín Tour de Braille, korektúra textu. Súťažiaci v ňom mali nájsť a vyznačiť chybné slová. Keď počúvate hlasový výstup v počítači, slová sladký a slatký vám znejú rovnako. Pod prstami vám však tento rozdiel neunikne a rovnako si dáte pozor aj na veľké písmená v slovných spojeniach ako napr. Slnečná sústava. Posledná disciplína brailistov preniesla do čias, keď pisatelia nemali k dispozícii Pichtov stroj, ale museli bodky vypichovať bodkovadlom do tvrdého papiera vloženého v špeciálnej tabuľke. V jej riadkoch sa nachádzajú okienka a do každého z nich sa dá vypichnúť šesť brailových bodov. Pri písaní treba byť naozaj pozorný, pretože text si môžete skontrolovať až po vybratí papiera z tabuľky. Navyše, zapisujete sprava doľava a aj umiestnenie bodov v bunke je odlišné v porovnaní s bežným zápisom. Treba si to jednoducho v hlave obrátiť a usporiadať. Šikovní pisatelia, ktorí sa v tejto zručnosti cvičili už od detstva, píšu s bodkovadlom pomerne rýchlo. Mladšie ročníky, ktoré sa takýto zápis v škole už neučili, mali v tejto disciplíne značné ťažkosti a niektorí súťažiaci ju ani neabsolvovali. Bodkovadlo sa môže javiť ako archaický nástroj, ktorý už v súčasnosti nemá uplatnenie. Pre netrénovaného človeka je takýto zápis zdĺhavý a chybový. Nedá sa to prirovnať k písaniu perom, ktoré ide oveľa rýchlejšie. Bolo preto zaujímavé, keď si niektorí súťažiaci bodujúci v Tour de Braille vybalili svoje ceny. Jednou z nich bol takzvaný dymostrojček, praktická pomôcka na označovanie cd-čiek či vecí v kuchyni. Súčasťou strojčeka je samolepiaca páska a práve spomenuté bodkovadlo. Toto zariadenie je miniatúrne, praktické a prenosné, takže sa môže ľuďom v bežnom živote hodiť.
Autorom myšlienky Tour de Braille je Josef Zbranek z Nitry, ktorý sa na súťažiach v písaní a čítaní Braillovho písma roky zúčastňoval ako súťažiaci, ale aj ako organizátor. Tu mu napadla myšlienka urobiť niečo zážitkové, čo tu ešte nebolo. „Keď sa súťaže konajú v našich vyhradených priestoroch, nevidiaci sedia v spoločnej miestnosti a postupne sú vyvolávaní súťažiť. Tu sa presúvali z miesta na miesto, čo nemuselo vyhovovať všetkým, ale pohyb potrebuje každý, zvlášť nevidiaci, ktorý si musí dávať pozor na rýchlosť a bezpečnosť chôdze a pohyb mu v živote často chýba,“ vysvetľuje Josef Zbranek, čo stálo v pozadí vzniku myšlienky tejto Tour. Pridaním nových disciplín a zdynamizovaním súťaže chcel motivovať brailistov, aby sa svojmu písmu viac venovali a zároveň ho chcel ukázať aj ostatným ľuďom. Tí síce vizuálne bodky registrujú na výťahoch či na škatuľkách s liekmi, ale nevedia si predstaviť, aké bariéry musí nevidiaci človek v bežnom živote prekonávať. Málokedy počujete a zároveň vidíte niekoho, ako číta dlhší, súvislý text v bodovom písme. Takáto možnosť bola na nitrianskej Tour de Braille na dvoch verejných čítačkách. „Jednu sme urobili takú verejnejšiu, kam mohol každý nakuknúť. Druhá, komornejšia, bola v knižnici,“ približuje Josef Zbranek. „Podľa spätnej väzby sa zdá, že obe boli navštevované a pritiahli ľudí zvonku.“
Vyhlásenie výsledkov Tour sa odohrávalo na Svätoplukovom námestí. Publikom pri oceňovaní úspešných brailistov tak boli náhodní okoloidúci, ale aj tí, ktorí prišli na následný Bielo-čierny koncert. Na ňom vystúpili interpreti prevažne so zrakovým znevýhodnením, čím sa spojili dve inkluzívne akcie. Josef Zbranek to porovnáva s bežnými súťažami v písaní a čítaní, kam väčšinou verejnosť nemá prečo zamieriť.
Tour de Braille je organizačne náročné podujatie a dnes sa s istotou nedá povedať, či sa v rovnakej podobe a na rovnakom mieste zopakuje. Súťaž však naznačila zaujímavý smer, akým by sa dalo pri propagácii Braillovho písma uberať. Možnosti inovovania disciplín určite nie sú vyčerpané. Už dnes sa dá napríklad Braillovým písmom písať ťukaním na displej mobilného telefónu. Rovnako sa pri čítaní dá využiť elektronický brailový riadok. Je možné, že sa Tour v inej forme podarí pripraviť aj v ďalších slovenských mestách. Popri tom budú určite pokračovať aj klasické, komornejšie súťaže, ktoré majú podľa Josefa Zbranka, ale aj podľa ďalších účastníkov Tour, stále svoje opodstatnenie, pretože zrakovo znevýhodnení ľudia z celého Slovenska sa radi stretávajú a trávia spolu čas.
Red.