Prieskum pod týmto názvom zameraný na názory a skúsenosti mladých ľudí so ZP bol realizovaný od konca septembra do začiatku novembra 2022 ako jedna z aktivít projektu Ascend. Spolupracovali na ňom Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR a Rada mládeže Slovenska. Prieskum ukázal viacero zaujímavých zistení. V prvom rade treba konštatovať, že do prieskumu sa zapojili aktívni, motivovaní mladí ľudia, ktorí majú potenciál byť lídrami vo svojich komunitách. Svedčia o tom ich pomerne bohaté skúsenosti s prekonávaním množstva bariér, na ktoré ľudia so zdravotným postihnutím narážajú, no neodradili ich od ďalšej aktivity. Naopak vidíme medzi nimi záujem o veci verejné a o postavenie mladých ľudí so zdravotným postihnutím na Slovensku.
Medzi hlavné prekážky, s ktorými sa respondenti stretávajú, patria fyzické bariéry hlavne v podobe absencie bezbariérového prístupu vo verejnom priestore. Za významnú prekážku považujú aj vlastné zdravotné postihnutie a s tým súvisiace zdravotné problémy. Napriek týmto bariéram nemajú problém hodnotiť svoju súčasnú životnú situáciu cez optiku osobných úspechov, či už v štúdiu, zamestnaní alebo v rodinnom živote.
Na osobnostnom formovaní mladých ľudí so zdravotným postihnutím sa významne podieľal systém vzdelávania. Škola pre nich neznamená len cestu k získaniu kvalifikácie. Ako nemenej dôležitá sa ukazuje aj podpora a pochopenie ako aj ďalšia životná motivácia mladého človeka. Kľúčovú úlohu v tomto procese zohrávajú učitelia a iní pedagogickí pracovníci, s ktorými deti a mladí ľudia prichádzajú počas vzdelávania do kontaktu. Vo výskumnej vzorke mali zastúpenie hlavne respondenti so stredoškolským vzdelaním s maturitou a s VŠ vzdelaním. Svoje vzdelávanie väčšina respondentov absolvovala na bežných školách, približne tretina mala skúsenosť s prevahou štúdia na špeciálnych školách. Prevažná väčšina respondentov sa počas štúdia zapájala aj do mimoškolských aktivít, ktoré majú významnú úlohu v osvojovaní si mnohých životných zručností.
Na základe skúseností respondentov sú predpokladom dobrého uplatnenia v práci, ako aj v ostatných oblastiach života, hlavne komunikačné zručnosti a osobnostné dispozície pre zvládanie prekážok a bariér súvisiacich s vlastným zdravotným postihnutím. Skúsenosti respondentov hovoria tiež o dôležitosti podporných sociálnych vzťahov, ktoré môže v prípade potreby človek mobilizovať. Najväčšiu prekážku pri uplatnení sa na trhu práce predstavuje pre nich zdravotné postihnutie, no v takmer rovnakej miere sú to aj predsudky a teda nedostatočná pripravenosť a otvorenosť spoločnosti prijať medzi seba ľudí so ZP.
Väčšina respondentov nateraz nemá skúsenosti s národnými alebo medzinárodnými programami pre mladých so ZP. Problémom je hlavne nedostatočná informovanosť, no časti chýba aj odvaha. Malá časť respondentov, ktorá sa do týchto programov zapojila, vyskúšala hlavne krátkodobé mobility.
Respondenti, ktorí sa zapojili do výskumu, majú pomerne bohaté sociálne zázemie. Kontakt majú s mladými so ZP, v ešte väčšej miere sú v kontakte s mladými bez ZP. Pre väčšinu respondentov je dôležité identifikovať sa s inými mladými so ZP, hlavne z dôvodu zdieľania podobnej životnej situácie, a preto aj lepšieho pochopenia z ich strany. Menšia časť respondentov takúto identifikáciu nepovažuje za dôležitú, ich dôvody spočívajú v akcente na inklúziu a v odmietaní spájania zdravotného postihnutia s principiálnou odlišnosťou. Vítaná je aj možnosť spájať sa s inými ľuďmi na základe podobných záujmov a preferencií. Obava pri otázke vytvárania zmiešaných komunít sa spája s nedostatočnou pripravenosťou a predsudkami na strane mladých bez ZP.
V hodnotení voľného času väčšina respondentov deklarovala, že ho má dostatok. V asociáciách sa im spája hlavne so záľubami, záujmami a koníčkami, v menšej miere aj so spoločným časom tráveným s rodinou a priateľmi. Medzi preferované aktivity potom patrí hlavne čítanie, online zábava ale aj vzdelávanie, osobný rozvoj, šport či čas trávený v prírode.
Respondenti, ktorí sa zapojili do prieskumu predstavujú pomerne vysoko angažovanú kategóriu mladých ľudí, prejavuje sa to aj tým, že 90% z nich sa zapojilo za uplynulých 12 mesiacov do nejakej aktivity v rámci občianskej a politickej participácie. Vo vysokom pomere je zastúpené zapojenie do online aktivít. Vysoká je oproti bežnej populácii mladých ľudí aj miera zapojenia do dobrovoľníckej aktivity.
K angažovaniu respondentov motivuje nielen silná afiliácia k demokratickým princípom, ale aj pocit užitočnosti, či vlastného bytostného naplnenia prostredníctvom pomoci iným ľuďom. Motivuje ich však aj zdravotné postihnutie, vedomie „pomoci druhým, ktorí prídu po mne“, čiže dopad na komunitu ľudí s rovnakým znevýhodnením. S občianskou angažovanosťou sa spája pozitívny náboj a viera v účinnosť tohto konania ako aj potenciál pozitívneho výsledku.
Občianska a politická participácia je najčastejšie vlastnou iniciatívou respondentov. V menšej miere participáciu iniciujú aj kamaráti, spolužiaci či rodina. Najväčšou prekážkou pre občiansku angažovanosť je nedostatok informácií, nedostatok času alebo neprístupnosť z dôvodu fyzických, informačných či komunikačných bariér.
Pomerne vysoké je aj zapojenie do činnosti mládežníckych organizácií a organizácií združujúcich ľudí so zdravotným postihnutím. Isté medzery sa ukazujú v hodnotení činnosti organizácií združujúcich ľudí so ZP, len približne polovica respondentov si myslí, že tieto organizácie sú aspoň v menšej miere aktívne v presadzovaní záujmov mladých ľudí so ZP. Tieto organizácie však majú podľa respondentov zmysel a opodstatnenie, či už z dôvodu poskytovania služieb pre členov alebo z dôvodu zastupovania ľudí so zdravotným postihnutím v legislatívnych procesoch.
Na základe zistení z dotazníkového merania ako aj z fokusových skupín sa ukazuje, že na to, aby boli organizácie zaujímavejšie pre mladých ľudí, by mali rozšíriť pre nich svoju ponuku. Najväčší dopyt je po komunite, teda aby tieto organizácie nielen združovali ale dokázali aj prepájať svojich členov, spoločnými aktivitami, záujmami a pod., aby takto vytvárali živú komunitu ľudí, ktorých spája aj niečo iné, ako vlastné znevýhodnenie. Významnou požiadavkou je aj vytvorenie ponuky, ktorá bude korešpondovať s preferenciami dnešných mladých ľudí so ZP. Hovorilo sa o priblížení ich životným potrebám, o zatraktívnení celkovej ponuky pre mladých a jej priblížení ich záujmom ako aj o priblížení technologickým a komunikačným trendom v správaní mladých.
Respondenti majú skúsenosti aj so zapájaním v iných mimovládnych a neziskových organizáciách (MNO) či rôznych občianskych iniciatívach. Takéto skúsenosti potvrdila približne štvrtina respondentov. Motivuje ich k tomu možnosť byť v pravidelnom kontakte s inými ľuďmi, potreba nebyť nečinným, či chuť pomáhať druhým. Respondenti, ktorí sa takto zatiaľ nezapájajú, ako dôvod najčastejšie uvádzali nedostatok ponúk, ktoré by boli pre nich vhodné, zaujímavé, ale aj celkový nedostatok informácií o činnosti takýchto organizácií a iniciatív, ktoré by boli dostupné pre mladých so ZP.
Ukázalo sa tiež, že respondenti majú významné medzery v povedomí o právach osôb so zdravotným postihnutím. Len štvrtina respondentov pozná Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ostatní o ňom niečo počuli, alebo dokonca vôbec nevedia, o čo v tomto prípade ide.
Ďalšie výsledky tohto prieskumu budú zverejnené na web stránke NROZP v SR.
Katarína Čavojská