Úzkosť, podráždenosť, nepokoj, neschopnosť uvoľniť sa, únava, problémy so spánkom a jedením, pocity nešťastia, apatie, depresie. To je len niekoľko stavov ľudskej psychiky, ktoré sa v spoločnosti dajú identifikovať, niektoré na prvý pohľad, iné ostávajú takmer neviditeľné. Odpoveď na otázku, ako Slováci vnímajú duševné zdravie, priniesla 7. septembra na brífingu Liga za duševné zdravie SR. Prieskum sa uskutočnil vďaka Nadácii Orange, výskumnej agentúre 2muse, ktorá realizovala prieskum pro bono, a intelektuálnemu vkladu špičkových odborníčok.
Dáta z prieskumu ukázali, že 20 až 25 percent respondentov pociťuje pomerne časté prejavy úzkosti a inej mentálnej nepohody, t. j. podráždenosť, nepokoj, neschopnosť uvoľniť sa, únavu, problémy so spánkom a jedením, pocity nešťastia a apatie. Úzkostné stavy priznali prevažne ženy, mladšia generácia a ľudia so základným vzdelaním. Oproti predchádzajúcemu roku dokonca došlo pri tomto bode k nárastu o 7 percentuálnych bodov.
„Približne štvrtina Slovákov uviedla, že má medzi blízkymi človeka, ktorému duševnú poruchu diagnostikoval lekár, 10 %, že túto skúsenosť mali sami, čo je v porovnaní s priemerným výskytom duševných porúch v populácii iných krajín signifikantne menej – Svetová zdravotnícka organizácia totiž uvádza, že priemerne jedna tretina populácie má niekedy v živote duševnú poruchu,“ priblížila výsledky výskumu odborníčka s dlhoročnou praxou, prednostka Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty UK doc. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH. „Naše zistenia poukazujú na nízke povedomie Slovákov o duševnom zdraví, prejavoch duševných porúch a dostupnosti služieb starostlivosti o duševné zdravie.“
Z prieskumu totiž vyplynulo, že až 67 % ľudí nemá reálnu predstavu o tom, čo starostlivosť o duševné zdravie vlastne zahŕňa a čo by od systému mali očakávať. Treba povedať, že tento údaj prekvapil, pretože je v rozpore napr. s čakacími dobami na pridelenie termínov v psychiatrických ambulanciách, s citeľným nedostatkom zariadení a so skutočnosťou, že o komunitnej starostlivosti a prepojení so sociálnymi službami a tzv. case managementom v multidisciplinárnych tímoch sa dá hovoriť len ťažko.
Odborník áno, výmenný lístok nie
Spokojnosť s dostupnosťou starostlivosti o duševné zdravie vyjadrilo v prieskume 42 % respondentov, ktorí ju označili za dostatočnú, 25 % sa k tejto oblasti vyjadriť nedokázalo. Väčšina z tých, ktorí priznali lekárom verifikovanú duševnú poruchu, uviedla, že ako prvého navštívili psychiatra, ľudia bez predošlej diagnózy sa rozhodli prvú konzultáciu absolvovať u všeobecného lekára. A ak by sme si zateoretizovali – polovica ľudí by sa v prípade duševných problémov vybrala za psychológom ((najmä mladí ľudia), tretina za svojím všeobecným lekárom (hlavne staršie osoby a osoby so základným vzdelaním), každý ôsmy by nevyhľadal nikoho. Ako o druhej v poradí uvažovali respondenti o návšteve psychiatra a psychoterapeuta, ale celkovo si len tretina Slovákov pri hľadaní riešenia vybrala viac ako jedného odborníka.
Odtabuizovať, destigmatizovať a vzdelávať
Ako na brífingu skonštatovala prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti doc. MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD., v súvislosti s úzkostnými poruchami, depresiami, závislosťami, demenciami a inými duševnými poruchami na Slovensku naďalej bojujeme s hanbou a stigmou. Eliminovať tieto negatívne konotácie pomôže len systematické vzdelávanie, ktorého podstatou by mali byť praktické rady a informácie, prečo a aké duševné poruchy sa u ľudí objavujú. Zacielené by malo byť na deti a učiteľov, realizovaný prieskum však poukázal aj na potrebu zabezpečovať vzdelávanie v oblasti duševného zdravia zo strany zamestnávateľov.
Prevencia duševného zdravia však musí ísť ruka v ruke s osvetou, ktorú v našich podmienkach dlhodobo suplujú výlučne neziskové organizácie. Odborníci preto opätovne upozornili na absenciu systematického štátneho programu na podporu zdravia, preventívnych a osvetových programov na zvýšenie informovanosti a znižovanie stigmy.
„Možno až veľmi rýchlo sa k téme duševného zdravia začalo prostredníctvom médií vyjadrovať veľké spektrum jednotlivcov a inštitúcií. Mnohí veľmi fundovane a zmysluplne, objavili sa však aj menej kvalitné rady,“ reaguje na skutočnosť, že už prakticky prvá vlna pandémie COVID-19 dostala výrazne do popredia aj ľudskú psychiku, riaditeľ Ligy za duševné zdravie SR Martin Knut. „Nie vždy odborne a často aj s určitou mierou dramatizácie sa vytváral obraz veľmi vážnej situácie čo paradoxne spätne mohlo cyklicky zúskostňovať spoločnosť. Preto sme cítili potrebu mať v rukách dáta, aby diskusia o tejto citlivej téme nebola len na báze dojmov, ale aby mala aj svoje racio. Prieskum o duševnom zdraví, ktorý predkladáme, určite nie je jediný (v poslednom roku a pol sme zachytili aj menšie, čiastkové prieskumy), myslíme si však, že rozsahom dát a ambíciou je kvalitnou odpoveďou na otázku, ako sme na tom po druhej a tesne na začiatku tretej vlny pandémie.“
Nežný modrý kvietok ako symbol krehkosti duše
Aj tento rok žije Liga za duševné zdravie SR aj prípravou celoslovenskej verejnej zbierky. Dni nezábudiek 2021 už majú v kalendári presne vymedzené miesto, a to od 6. do 10.októbra. Ak aj vy chcete pomôcť búrať mýty o duševnom zdraví, podporte v týchto dňoch činnosť odborníkov príspevkom do prenosných pokladničiek, alebo v období od 1. októbra do 31. decembra zaslaním dobrovoľného príspevku na osobitný účet Verejnej Zbierky SK30 6500 0000 0000 2057 1089 alebo zaslaním darcovskej SMS v hodnote 3 € na číslo 833 v sieti všetkých mobilných operátorov.
Dušana Blašková