Táto stručná oznamovacia veta, ktorá občas zaznie aj necitlivým spôsobom medzi dverami ordinácie, otrasie svetom nejedného rodiča. Treba však vedieť, že v dnešnej dobe to už koniec sveta naozaj nie je. Listujem v dvoch rozsiahlych knihách autoriek Silvie Hovorkovej, Martiny Rzymanovej a Dariny Tarcsiovej. Vyšli v roku 2018 a dostupné sú aj v elektronickej verzii na stránke www.nepocujucedieta.sk Nedávajú falošné nádeje a nekreslia realitu naružovo, ale ukazujú veľké možnosti pomoci, výchovy a vzdelávania, o ktorých rodičia nepočujúcich detí väčšinou ani netušia. Viacerí otcovia a mamy na internete písali: „Škoda, že som tieto knihy nemal v rukách oveľa skôr.“ Namiesto prácneho vyhľadávania informácií tu máme 1000 strán, ktoré odpovedia hádam na všetky rodičovské otázky, aspoň pokiaľ ide o prvé roky života dieťaťa so sluchovým postihnutím. Na knihu upozorňujeme zámerne teraz, na začiatku školského roka, keď do materských a základných škôl nastupujú aj nové deti so sluchovým postihnutím. Niektoré jej kapitoly určite neuškodia ani učiteľom či vychovávateľom v družinách bežných škôl. No a napokon, blíži sa aj celosvetový týždeň nepočujúcich, ktorý v majorite zviditeľňuje ľudí pre bežnú verejnosť často neviditeľných.
Skoršie znamená lepšie
Plošný skríning sluchu umožňuje odhaliť sluchové postihnutie u dieťaťa hneď v pôrodnici. V prípade podozrenia na poruchu sluchu sa skríning opakuje a nasledujú ďalšie medicínske kroky. Prof. Darina Tarcsiová z Katedry špeciálnej pedagogiky Pedagogickej fakulty UK však upozorňuje, že nie všetky straty sluchu sa prejavia hneď pri narodení. Rodičia si môžu aj neskôr všimnúť, že sa reč dieťaťa nevyvíja tak, ako by sa mala. „Začne im byť podozrivé, že sa dieťa neotáča na zavolanie. Potom už nastupuje pediater, ktorý urobí orientačné vyšetrenie a dieťa pošle k špecialistom,“ približuje odborníčka. Lekárov, ktorí vedeli správne nastaviť načúvacie prístroje už deťom do troch rokov, bol v minulosti nedostatok. Situácia sa zlepšila vznikom sluchových centier. Bez opisovania konkrétnych lekárskych postupov môžeme všeobecne povedať, že skoršie znamená lepšie. „Čím skôr diagnostikovať poruchu sluchu, čím skôr prideliť sluchovú pomôcku a čím skôr, už okolo šiestich mesiacov, začať aj so špeciálnopedagogickou starostlivosťou. Ak sa to podarí, zvýšime šancu, že vývin reči bude čo najviac kopírovať vývin reči u počujúceho dieťaťa,“ sumarizuje Darina Tarcsiová.
Hlavne komunikovať
Túžbou rodičov je, aby si ich nepočujúce deti osvojili hovorený jazyk. Niektorí zozačiatku nechcú ani počuť o prstovej abecede, pomocných artikulačných znakoch, odzeraní či posunkovaní. „Ešte stále sa objavuje nesprávna predstava, že posunkový jazyk ohrozuje osvojovanie si hovoreného jazyka. V knihe máme príklady rodičov, ktorí s deťmi išli primárne cez posunky, následne ich deti začali hovoriť a hovoria veľmi dobre, na úrovni, ktorá bola pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi nepredstaviteľná. Dôležité je na začiatku hlavne komunikovať a je úplne jedno, akú formu zvolíte. Ukazuje sa však, že práve posunkovanie pomáha aj pri osvojovaní si hovoreného jazyka.“ Po ceste k prof. Tarcsiovej som v správach počúval o koaličnej kríze, ropovode či raketách so stredným doletom. Dá sa toto všetko vyjadriť posunkami? „Tak ako každý iný aj posunkový jazyk sa vyvíja. Kým nebola pandémia korony, ani počujúci toto slovo nepoznali. Keď na to prišlo, príslušný posunok sa dostal do všetkých svetových posunkových jazykov. Posunok na koaličnú krízu takisto existuje. Máme napríklad nepočujúceho, ktorého zaujíma astronómia a on na internete veľmi pekne propaguje aj tematické nové posunky, ktoré väčšina nepočujúcich nepoznala, ale sú k dispozícii tým, ktorí sa tomu venujú.“ Ako teda hovorí prof. Tarcsiová, posunkový jazyk je ako každý iný a určite neplatí, že má obmedzenú či nedostatočnú slovnú zásobu.
Čo nás trápi
Otázok, ktoré si rodičia nepočujúcich detí kladú, je veľa. Špeciálna škola alebo integrované vzdelávanie? Môže moje dieťa dosiahnuť aj vyššie vzdelanie? Ako sa v živote uplatní? Kniha troch autoriek neponúka jednoznačné odpovede, ale zato veľa užitočných a povzbudzujúcich skúseností. Jedným z odporúčaní je nebrániť dieťaťu v kontakte s dospelými nepočujúcimi. Prečo je to také dôležité? „Ide o to, aby sme im ukázali, že medzi nepočujúcimi je veľa úspešných ľudí, ktorí napr. vyštudovali vysokú školu, venujú sa umeniu, športujú a podobne. Toto je často pre rodičov veľký objav a nádej do budúcnosti.“ Zdôrazňuje prof. Tarcsiová.
Rodič rodičovi
Silnou kapitolou knihy troch odborníčok sú skúsenosti samotných rodičov nepočujúcich detí. Popri praktických radách je tam aj veľa emócií. Niektorí sa priznávajú k hnevu či frustrácii, keď sa podľa nich vynaložené úsilie neodzrkadľuje na výsledkoch. „Zúfalstvu neraz podliehajú tí, ktorí sú na začiatku cesty. Keď vidia dieťa na druhom školskom stupni, ktoré rozpráva, je samostatné a dobre sa učí, myslia si, že oni to so svojím synom či dcérou nikdy nedosiahnu. Vtedy je dôležité, aby im kolegovia rodičia povedali, že oni si s dieťaťom prešli takú istú ťažkú cestu a podarilo sa to.“ Občianske združenie Nepočujúce dieťa na svojej webovej stránke navyše robí mapu rodičov, kde sa môžu skontaktovať s tými, ktorých majú blízko vlastného bydliska.
Celosvetový sviatok nepočujúcich
Ľudí na vozíku si na ulici všimnete hneď. Nepočujúceho človeka však len tak neodhalíte. Svetový týždeň nepočujúcich okolo tretej septembrovej nedele preto upozorňuje aj na problémy, ktoré v ich živote treba ešte vyriešiť. Nie je napríklad svetovým štandardom, že nepočujúce deti chodia do školy alebo že nepočujúce dievčatá môžu pokračovať vo vyššom vzdelávaní. A čo priamo u nás? Tu Darina Tarcsiová hovorí o nedostatkoch v ranej a predškolskej starostlivosti, ktorá je pritom mimoriadne dôležitá a určujúca pre ďalší život dieťaťa. Knihu Máme dieťa s poruchou sluchu nedokážem zatvoriť ani po dopísaní tohto článku. Teraz čítam napr. o načúvacích prístrojoch, kochleárnych inplantátoch či vedení zvuku cez kosť. Je neuveriteľné, ako v tomto technika pokročila. Rodičia nepočujúcich detí, nestrácajte nádej a pozrite si stránky ako Nepočujúce dieťa alebo Infosluch.
Redakcia